nová nie len tým, že ju dostavali teraz, ale je nová aj tým, že ide o vôbec prvú berlínsku stanicu s prívlastkom "hlavná".
Prvé ideové škice novej berlínskej železničnej stanice vznikali na začiatku 90. rokov minulého storočia. V septembri 1995 bolo ukončené plánovanie železničného napojenia zo severu a juhu na novú stanicu a mohlo sa začať s prípravou stavby. Do roku 1998 boli uskutočnené prvé výkopové práce a 9. septembra 1998 bol položený základný kameň novostavby stanice. Stanica je situovaná priamo uprostred Berlína, prakticky naproti budovy spolkového kancelára a neďaleko Brandenburskej brány.
V novej berlínskej stanici sa križujú dva hlavné železničné ťahy, a to severojužný s východozápadným. Koľaje tratí zo severu na juh prebiehajú v hĺbke 15 metrov pod úrovňou terénu, trať z východu na západ je uložená vo výške desať metrov nad terénom. Nová berlínska stanica je najväčšou a najmodernejšou európskou stanicou s prekrížením dvoch železničných trás. Kríženiu koľajových trás odpovedá aj architektonické riešenie celej stanice. Sklenená hala dĺžky 321 metrov, ktorá je orientovaná v smere východ-západ a v ktorej sú nástupištia mestskej rýchlodráhy i vlakov, premávajúcich v uvedenom smere, je prekrížená severojužne orientovanou halou, ktorá je dlhá 160 metrov a široká 40 metrov. Rámec týmto dvom preskleným halám tvoria dve administratívne budovy, vysoké 46 metrov. Na výstavbu staničných budov sa spotrebovalo pol milióna kubických metrov betónu, čo je množstvo, postačujúce na výstavbu 65 kilometrov diaľnice. Na vystuženie betónu sa spotrebovalo 85 000 ton oceľových profilov. Staničné priestory majú celovú podlažnú plochu okolo 70 000 m2. Návrh stanice je dielom architektonického štúdia Gerkan, Marg & Partner z Hamburgu. Pri návrhu stanice sa dbalo aj na to, aby cesty pri prestupovaní medzi vlakmi z rôznych smerov boli čo najkratšie. Na stanici je 54 pohyblivých schodíšť, šesť presklených výťahov a množstvo bežných schodíšť. Všetky priestory stanice sú navrhnuté ako bezbariérové, čo znamená, že všade sa dostanú aj telesne postihnutí občania, pripútaní na vozík. Na troch poschodiach s celkovou podlažnou plochou 15 000 m2 sa nachádzajú obchody, reštaurácie, pošta, kaderníctvo a rôzne iné služby. Všetky tieto obchody a služby sú otvorené sedem dní v týždni, od ôsmej ráno do desiatej večer. Na južnej strane strechy staničnej haly sú umiestnené solárne články s celkovou plochou 1 700 m2. Tieto články majú maximálny celkový výkon 190 kW a mali by pokryť približne dve percentá z celkovej spotreby elektrickej energie stanice. Na severnej strane stanice je parkovisko pre približne 90 tazíkov. Pre cestujúcich a návštevníkov stanice je k dispozícii okolo 900 krytých parkovacích miest. Na stanici vznikne postupne až 900 pracovných miest, z toho 300 budú pracovníci nemeckých železníc (Deutsche Bahn). Novou hlavnou berlínskou železničnou stanicou by malo denne prechádzať 616 vlakov mestskej rýchlodráhy (S-Bahn), 164 diaľkových vlakov a 314 vlakov regionálnej dopravy. Predpokladá sa, že denne prejde stanicou až 300 000 cestujúcich a návštevníkov. Do roku 2010 by sa mal počet cestujúcich v diaľkovej železničnej doprave zvýšiť až na 19 miliónov ročne.
Výstavba novej berlínskej stanice stála "len" 700 miliónov eur, ale celkové náklady, do ktorých sa zahrnujú aj náklady na výstavbu tratí, tunelov a odklonenie Sprévy, dosiahli až okolo 10 miliárd eur. Nová stanica podčiarkla ambície Berlína stať sa architektonickou jednotkou modernej Európy. Našli sa však už aj kritici, ktorí tvrdia, že pri terajšej finančnej situácii metropoly Nemecka (berlínsky rozpočet má obrovský deficit) bola výstavba takejto monumentálnej železničnej stanice zbytočným luxusom. No, každému sa vyhovieť nedá...
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
