Jasovská planina, na ktorej sa nachádza krasová vyvieračka a ruiny gotickej kaplnky zasvätenej jednému z najlepších uhorských kráľov svätému Ladislavovi.
Kráľovský syn Ladislav bol vychovávaný svojou nábožnou matkou v kresťanskom duchu. Na uhorskom kráľovskom dvore vyrastal spolu so svojím bratom Gejzom. Mal dobré, láskavé srdce, súcitil s chudobnými a viedol čnostný život. Vďaka týmto čnostiam si ho v roku 1077 uhorskí veľmoži jednohlasne zvolili za kráľa. Mnohé príkoria musel znášať od zosadeného kráľa Šalamúna, ktorý sa proti nemu spojil s pohanskými Kumánmi. Viac krát ich premohol v bitkách, za čo si zaslúžil prívlastok udatný a bohatiersky. Vždy bol všade tam, kde bolo treba pomôcť jeho príbuzným. Podarilo sa mu ísť dôsledne v šľapajach svojho slávneho predchodcu svätého Štefana aj tým, že celkom vykorenil v Uhorsku pohanstvo. Bol známy svojou múdrosťou, spravodlivosťou a otcovskou láskou ku všetkému ľudu.
Na hrdinské činy kráľa Ladislava poukazujú mnohé legendy a spájajú ich aj s konkrétnymi miestami. Náhorná planina nad obcou Debraď, vzdialenou od Košíc len 25 km sa vyznačuje nielen neopakovateľným prírodným koloritom, ale aj prastarou, hoci už zašlou pútnickou slávou. Jej začiatky siahajú do stredoveku, kedy túto planinu Slovenského krasu začali hojne navštevovať pútnici z okolia. Prichádzali na miesto, na ktorom vraj vytryskol prameň so zázračnou, uzdravujúcou vodou. Podľa povesti sa to stalo v období panovania kráľa Ladislava, ktorý na tomto mieste odpočíval so svojím vojskom. Unavení vojaci boli veľmi smädní. Kráľov kôň vraj zakopol podkovou o skalu, z ktorej začal vytekať mohutný vodný prúd. Vyčerpaní vojaci sa pri ňom posilnili a nabrali odvahu pred rozhodujúcou bitkou. Veľký hlad zahnali tým, že nachytali mnoho drozdov, ktoré si upiekli na ohni. Skutočnosť, že pečené drozdy nasýtili vyhladovaných vojakov, ostalo dodnes v prezývke obyvateľov Debrade, ktorí sú nazývaní rigók (v maďarčine drozd = rigó).
Nad týmto prameňom, ktorý nazvali podľa kráľa Ladislavova vyvieračka, vyrástla v rokoch 1497 1502 gotická kaplnka. O jej postavenie sa veľkou mierou zaslúžil jasovský prepošt Domonkos Bátory. Bola to jednoloďová stavba ukončená polkruhovým presbytériom. Loď od presbytéria oddeľoval víťazný oblúk. Nad čelnou štítovou fasádou bola postavená veža.
V kaplnke sa konali každoročne na počesť svätého Ladislava 27. júna odpustové slávnosti za veľkej účasti ľudu. Schádzali sa sem pútnici zo širokého okolia, prichádzali pešo alebo na vozoch, aby sa v lone prírodnej scenérie posilnili modlitbami a vzdali vďakyvzdanie a úctu nesmrteľnému kráľovi a svätému mužovi.
Od konca 19. storočia začala kaplnka chátrať, údajne pre nedorozumenie vlastníkov (obce Debraď, Rožňavského biskupstva a premonštrátov z Jasova), kto má opraviť strechu. Stavba sa rozpadla a dnes sú zachované iba základy.
Písomné záznamy v kronike hovoria, že pôvodný veľký zvon z kaplnky sa nachádza na kostolnej veži v Poproči, malý zvon je v Lorinčíku. Z pôvodného interiéru kaplnky sa podarilo zachrániť vzácnu olejomaľbu s vyobrazením svätého Ladislava na koni. Je umiestnená v presbytériu kostola svätého Petra a Pavla v Debradi.
Na ruinách gotickej kaplnky je dnes postavená menšia stavba z lomových kameňov, polkruhového pôdorysu so zaoblenou klenbou. Vstup chráni kovová mreža. Vo vnútri je betónová oltárna menza. Na nej sa nachádza farbotlač s vyobrazením svätého Ladislava - kráľa s nápismi: Szent László Fejereklyetartója. V slovenčine: relikviár svätého Ladislava v podobe hlavy text je pod obrázkom. Szent László király/ emlékere építete/ a Débród urbéri taraság 1997-bén. V slovenčine : v roku 1997 na pamiatku svätého Ladislava- kráľa dala postaviť urbárska spoločnosť z Debrade.Text je vyrytý na mramorovej tabuľke umiestnenej na čele oltárnej menzy.V rokoch 19521959 pripisovali tomuto miestu, ktoré vyžarovalo mimoriadne sily zeme, zjavenia. Začali sem chodiť ľudia z celého okolia. Postavili kaplnku, prinášali sväté obrazy, sochy a rozprávali o rôznych zjaveniach. Napriek zákazom vtedajšieho režimu pútnici sem neprestávali chodiť, chorí dokonca tvrdili, že vyzdraveli. Preto v roku 1959 na turíčny pondelok pristál na čistinke vrtuľník, z ktorého vystúpilo niekoľko maskovaných ľudí a kaplnku zapálili. V tom roku, v čase najväčšej zimy, rozkvitol blízko kaplnky čerešňový strom.
Autor: PhDr. Klaudia BUGANOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
