Strapec kvetov je hustý, priamy a kvetné stopky odstávajú. Kališné lístky sú malé, koruna je biela s lupienkami obrátene vajcovitými. Drobné semená sú oranžovo žltohnedé. Občas sa vyskytuje mutant, ktorý má zakrpatené koruny a pomnožený počet tyčiniek.
Americký genetik Hull a švédsky botanik Almquist opisali desiatky drobných druhov kapsičiek, ktoré v súčasnosti nikto nerozlišuje. Tieto malé druhy sa vytvorili zásluhou samosprašnosti kapsičky. V posledných rokoch je kapsička predmetou intenzívneho výskumu nemeckých botanikov z Osnabrücku.
Kapsička je rozšírená v súčasnosti po celom svete. Rastie na úhoroch, pasienkoch, cestách, na poliach a zboreniskách. Vyžaduje vlhké, výživné, humózne, piesočnaté aj hlinité pôdy.
Kapsička sa zbiera celá, bez koreňov, v dobe kvetu. Droga obsahuje biogénne amíny - tyramín, histamín, betaín, cholín a acetylcholín, ďalej flavonoidy, hlavne diosmín, látky s obsahom siery, triesloviny a saponíny. V semenách je množstvo mastného oleja. Kapsička sa užíva ako prostriedok proti vnútornému a maternicovému krvácaniu, pri žalúdkovom, pľúcnom krvácaní a krvácaní z močových ciest ako aj pri črevných ochoreniach. Užíva sa obyčajne ako tinktúra a studený macerát. Ten je vhodný aj na omývanie ekzémov a vyrážok, rovnako ako pri zapareniach a krvácavých poraneniach. Zápar slúži aj ako močopudný prostriedok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
