Stavby s kruhovým pôdorysom sa jedným slovom volajú rotundy. V Košiciach ich nie je až tak veľa, no hneď dve sa vyskytujú vedľa seba.
Keď vyjdete z obchodného domu TESCO na Hlavnej ulici a pôjdete po Zbrojničnej ulici, po minúte uzriete naľavo rotundu a za ňou ešte jednu. Čuch (pre históriu) vám napovie, že prvá je verejným WC a druhá je historická. Tej druhej môžete hádať aj 500 rokov. Mnohí ju síce považujú za vojenskú baštu košických hradieb, ale v minulosti to bol mierumilovný mlyn. Keby bola vojenskou súčasťou mestského opevnenia, tak to by nestála vnútri mesta, schovaná za troma pásmi hradieb. Tento mlyn bol okrúhleho pôdorysu, pretože bol konský a koníky krútili mlynskými kameňmi umiestnenými v strede, a to tak, že šli dookola.
V rotunde bol istý čas aj sklad uniforiem. Neskôr sa dostala do umeleckých kruhov. Začiatkom 20. storočia Košice nemali žiaden poriadny ateliér ani pre svojich vtedy najväčších umelcov Ľudovíta Csordáka a Elemíra Halásza-Hradila. V roku 1908 mesto poskytlo peniaze na prebudovanie rotundy na tzv. Dom umelcov. Preto zväčšili okná na dnešné a na fasádu aj nakreslili pás sgrafiti, ktorý už nevidno. 12. decembra 1909 boli dva ateliéry vnútri hotové a slávnostne odovzdané týmto umelcom v rámci výstavy ich diel. Využívali ich prakticky po celý zvyšok života a po nich sem prišli ďalší maliari. Oboch umelcov pripomína pamätná tabuľa, z ktorej trčia dve busty spomínaných pánov, tak ako ich vytvoril Vojtech Löffler (1970).
Aj dnes sa budova s kruhovým pôdorysom využíva na umenie. Vlastní ju Škola úžitkového výtvarníctva v Košiciach a z času na čas sa tam organizujú výstavy, na ktoré by ste mali ísť už len preto, aby ste potom celý život mohli rozprávať, že ste boli v rotunde.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
