máji, pričom spôsobuje masové hynutie včiel, predovšetkým mladušiek. Často ustúpi rovnako rýchlo, ako sa objavila. Prichádza zvyčajne v období kvitnutia niektorých rastlín, alebo sa viaže na chladnejšiu jar. Prípady tejto choroby sa však vyskytujú aj v júni a júli.
Celý letáč i zem okolo úľa je pokrytá včelami, ktoré sú čiastočne ochrnuté a neschopné lietať, len bezmocne lezú. Niekedy je priebeh ochorenia ľahší a počet postihnutých včiel nie veľký. Rôzne prejavy dovoľujú rozdeliť májovku na dva typy. Prvý, oveľa rozšírenejší, sa objavuje zvyčajne po mrazivých alebo chladných nociach. Charakterizuje ho nafúknutie bruška včely a upchatie čreva, ktoré je vyplnené zhutneným peľom. Možno sa domnievať, že buď po skazení sa peľu v tráviacom trakte vznikajú otravné zlúčeniny, alebo sa peľ rozkladá v dôsledku pôsobenia neznámych húb či baktérií. Po období určitého oživenia nastupuje paralýza a uhynutie hmyzu.
Ako sme spomenuli, príčiny májovky nie sú známe. Pripúšťa sa, že otravu spôsobuje skazený peľ (v dôsledku chladu), ale hynutie mladých včiel sa spája v tomto období s ich prácou pri čistení komôrok. Plásty, ktoré v zime neboli obsadené včelstvom, sa totiž často pokrývajú plesňou, a tá môže spôsobiť smrť včiel, ktoré ich čistia.
Účinné metódy liečenia zatiaľ nejestvujú. Ako však píše autor v poľskom časopise Život (č. 4/2006), najlepšie výsledky prináša uzavretie včiel v úli pri nepriaznivých poveternostných podmienkach a počas kvitnutia jedovatých rastlín.
Autor: všk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
