Herečka Soňa Valentová
Rodená Trnavčanka sa už v detstve venovala hre na klavíri a baletu. Po strednej všeobecnovzdelávacej škole sa rozhodla pre Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Hneď po ukončení v 1967 dostala koncom augusta ešte toho istého roku angažmán v Činohre Slovenského národného divadla. Jej hereckú kariéru charakterizovalo množstvo dramatických postáv, ktoré pochádzali z prevažne klasických literárnych predlôh.
Valentovej filmovým debutom bola hlavná úloha v snímke Kladivo na čarodejnice z roku 1969. Nasledovali filmy Zlozor (1970), Paleta lásky (1975), Tichý podnájem (1980), Noční jazdci (1980), Perinbaba (1984), Kam pánové, kam jdete? (1988), Mozartova cesta do Prahy (1988), Martha a ja (sestra) (1989) a Requiem pro panenku (1991).
Herečka a matka speváčky Kataríny Hasprovej často účinkovala i v inscenáciách bratislavského televízneho štúdia. Na väčšine z nich spolupracovala so svojím dnes už zosnulým manželom Pavlom Hasprom. Vznikli tak projekty ako A. Moravia: Beatrice Cenci (1968), V. Hugo: Kráľ sa baví (1970), E. O'Neill: Smútok pristane Elektre (1971), J. B. P. Moliére: Mizantrop, (1981), S. H. Vajanský: Zločin a pokánie (1982), G. Feydeau: Chrobák v hlave (1983) alebo Dario Fo: Manželstvo na cimpr-campr (1992). Za postavu Esther v inscenácii hry Rogera Vitraca Victor alebo Vláda detí a postavu Anny v inscenácii Petra Karvaša Absolútny zákaz získala Cenu Janka Borodáča. V roku 1988 sa stala zaslúžilou umelkyňou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
