fundamentálnu vec, od ktorej sa odvíja nielen ďalší vývoj na politickej scéne a teda i v celej krajine, ale aj a najmä - rozhodovanie voliča. Preto je politickým zločinom to, čo predvádza Robert Fico.
On je hlavným, ale zďaleka nie jediným tvorcom zlého vtipu, že až dva-tri týždne pred voľbami sa na Slovensku začala viesť debata o najpravdepodobnejšom scenári vývoja: Smer, HZDS, SNS (KSS). Vynechajme popletených politológov a analytikov všetkého strihu, ktorí svojimi banalitami vydávajú dnes a denne definitívne svedectvo, akou tragédiou je nespoplatnené vysoké školstvo. Nie je ale jasné, prečo tak dlho mlčali politické strany, ktorým by táto agenda - teda povolebná spolupráca Smeru s účastníkmi vlády 1992-98 - propagandisticky pomáhala. Toto je záhada, ktorá nemá logickú odpoveď. Dzurindu už stokrát naťahovali na škripci, že ako je to s ním a Mečiarom. Vykrúcal sa všelijak, ani raz nevybil bloky prirodzeným obratom - obráťte sa aj na Fica. Až povie on, "zdieľnejší" budem aj ja.
Ivan Mikloš a Vladimír Palko sa konečne vysomárili. Podľa podpredsedu KDH "hrozbou pre reformy" nie je účasť Smeru alebo HZDS v nejakej vláde, ale až "vláda dvojbloku Smer-HZDS". (Palko dokonca zaklamal, že vraj HZDS nechodí do debát s KDH preto, lebo hovoria o tomto dvojbloku. V živote nikdy nehovorili - v nedeľu prvýkrát.) Mikloš sa odvážil ešte ďalej: Medzi stranami Smer, HZDS a SNS sa črtá jasná spolupráca a spoločná ambícia zostaviť po voľbách vládu. A varoval, že tento trojzáprach spôsobí "medzinárodnú izoláciu, rast etnického napätia (...)". Veľmi dobre. (Hoci, patrí sa dodať, zároveň Mikloš relativizoval nedávne výkriky Dzurindu, že "vražda zostane vraždou a únos únosom a nechce spolupracovať ani s HZDS, ani so Smerom". Vyhlásil, že "pokiaľ ide o program", lepšie je HZDS... To už dosť dlho tušíme.)
Nie je pravdou, čo tvrdí Mikloš, že by sa koalícia Smer-HZDS-SNS nejako pripravovala. To len Mečiar opäť raz otočil rétoriku, viacmenej v reakcii na posledné Dzurindove výroky. Fakt je ale ten, že ak Smer, HZDS a SNS získajú nadpolovičnú väčšinu, ktorú im potvrdzujú všetky prieskumy, tak ich spojenie je prvý zo všetkých scenárov. Nejde len o prirodzenú blízkosť voličských základní týchto strán, ktoré sú hodnotovo na nerozoznanie a vzájomnú spoluprácu uprednostňujú, čo, prirodzene, vytvára napr. pre Fica podstatne príjemnejšiu situáciu, než keby mal svojim voličom vysvetľovať koalíciu trebárs s KDH či - nebodaj - SMK. Mentálne príbuzné však nie sú len elektoráty Smeru, HZDS a SNS, ale aj - lídri a ich členstvá. Deliaca čiara v slovenskej politike, ktorá leží hlboko pod agendou dennej prevádzky a preto ju nevidieť, vedie totiž medzi stranami ukotvenými v kolektivisticko-socialistických konceptoch, a stranami, ktoré sa hodnotovo dajú definovať ako - viacmenej - "ponovembrové". Fico s Mečiarom môžu mať osobné spory aké chcú, mentálne sú však pokrvnými bratmi. Aj so Slotom. Tretia gravitačná sila, ktorá ich k sebe ženie, je programovo-vzťahový komfort takejto koalície. Z pohľadu Smeru je to neporovnateľne ľahšie presadzovanie niektorých programových priorít. Pýtajme sa: V akej konštelácii bude pre Fica jednoduchšie napr. zrušenie poplatkov u lekára či rovnej dane? S HZDS a SNS, alebo s niekým iným?? Z pohľadu HZDS sa napr. pýtajme, v akej konfigurácii sa im budú ľahšie reštaurovať maniere, známe z deväťdesiatych rokov?
Jediný argument proti je skutočne zahraničnopolitický. Naozaj existuje predstava, že Robert Fico projektuje sám seba ako európskeho politika na dlhšie obdobie a nechce sa kompromitovať (diskvalifikovať??) extrémistickou koalíciou, ktorá by ho vyčlenila z "paneurópskeho" prúdu politikov. Bola to podobná úvaha, či nejaký jej derivát, ktorá autora tohto textu viedla kedysi pred rokom k domnienke o menšinovom formáte - teda Smer vo vláde s tichou podporou HZDS a SNS. Mlčanie, s akým Brusel "komentoval" čerstvú koalíciu vo Varšave (Sebaobrana a Liga poľských rodín - horšie ako SNS či KSS), však vedie k revízii tejto úvahy. Niet medzinárodnej bariéry, ktorá by Ficovi bránila skúsiť prirodzenú koalíciu mentálne blízkych strán.
Pravdu povediac: Fico by sa ako víťaz volieb musel zblázniť, keby to skúšal nejako inak. Iste, tvrdiť, že blázon nie je, sa sotvakto odváži. Podvodom prvého stupňa ale je, že utajovaním koaličných preferencií neprípustne a nefér maximalizuje svoj volebný zisk. Mikloš a Palko a tutti quanti, ak im zostal nejaký pud sebazáchovy, by tento švindeľ mali tematizovať do volieb noc a deň.
Peter Schutz
Autor: kcs
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
