zákona o štátnej pomoci v roku 1999 tak prispel na hospodársky rozvoj regiónov, zamestnanosti, vybavenia firiem či vzdelávanie zamestnancov vyše 50 miliardami korún.
Vlaňajší príspevok štátu o 12 percent prevýšil dotácie z roku 2004. Najviac išlo na podporu priemyselných odvetví - viac ako 5,33 miliardy. Drvivú väčšinu tejto sumy dostal oceliarsky a automobilový sektor.
Na rozvoj regiónov, či už išlo o daňové úľavy, alebo pomoc pri budovaní infraštruktúry, poskytli ministerstvá a daňové úrady, takmer 3,9 miliardy korún. Na tzv. horizontálnu pomoc, ktorú tvorili príspevky pre malých a stredných podnikateľov, na kultúru, vzdelávanie, zamestnanosť a podporu exportu išlo vlani vyše 740 miliónov.
Pomoc od štátu mala okrem iného prispieť k zníženiu nezamestnanosti. Na tieto účely poskytol na nenávratné príspevky za takmer 154 miliónov 2580 podnikateľom. Na podporu vzdelávania dal spolu 9,28 milióna 49 žiadateľom.
V regiónoch, kde podiel hrubého domáceho produktu na obyvateľa nepresahuje 75 percent priemeru Európskej únie, tvorí podľa zákona o štátnej pomoci podpora až 50 percent z celkových oprávnených nákladov na investíciu. Napríklad v Bratislavskom kraji, kde je tento priemer vyšší, je to len pätina oprávnených nákladov.
Štát pomáhal napríklad tým, že firmám alebo podnikateľským spolkom okrem dotácií zaplatil časť úrokov, poskytol daňové úľavy, odpúšťal pokuty, alebo im predal verejný majetok za cenu nižšiu, ako je trhová. Hoci to zákon dovoľuje, zvýhodnené úvery alebo pôžičky z verejných a súkromných zdrojov vláda vlani neposkytla žiadnemu podnikateľovi.
Do štátnej pomoci sa započítavajú aj investičné stimuly, ktoré upravuje osobitný zákon. Od roku 2003 ministerstvo hospodárstva odsúhlasilo stimuly, najmä na prípravu infraštruktúry alebo daňové prázdniny, prevažne pre zahraničných investorov za takmer 14,8 miliardy korún. Najväčšie sumy dostali automobilky. Peugueot vyše päť miliárd, asi o pol miliardy viac kórejská Kia.
Autor: Pavol REMIAŠ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
