úcte: Jeho "návrh" na zrušenie privatizácie z čias tretej Mečiarovej vlády (pozri včerajší Korzár) je - veľmi mierne povedané - strašný.
Ako býva zvykom pri podobných príležitostiach, keď sa vracajú morálne výkričníky minulosti, patrí sa začať tým, že, samozrejme, privatizácia v rokoch 1994-98 bola zlodejská a poškodila štát i občanov. HZDS prostredníctvom FNM, na ktorý boli neústavne prevedené kompetencie vlády - ako neskôr konštatoval ÚS - previedlo na svojich straníkov, príbuzných a klientov majetok v hodnote cca 100 miliárd korún. Bola to lotrovina prvej triedy. V politickom procese, za bieleho dňa, nespravodlivým a ekonomicky nezmyselným spôsobom sa obohatila úzka vrstva ľudí.
Rozhorčenie a volanie po zadosťučinení či náprave sú pochopiteľné. Táto vlna už ale päťkrát obehla Slovenskom. Všetci vieme, že sa stalo a - neodstane. Prvá Dzurindova vláda písala tri mesiace čierne knihy. Právnici preskúmali každý jeden predaj individuálne, zhora, zdola i zboku. Nafta Gbely - pamätáme si ešte? - bola napr. reprivatizovaná. (Síce za cenu azda najväčšieho škandálu druhého volebného obodia - kauza Kaník vs. Černák - ale podarilo sa.) Aj piešťanské kúpele, napr. A - keďže sme v Košiciach - najväčšia trofej - VSŽ. A ešte nejaké odrobinky. Iné sa už nedalo - napr. s Viliamom Soboňom štát prehral (resp. prehráva) súdy o kúpele Sliač (Corvas). Nie je isté, že sa urobilo všetko, čo sa dalo, ale nie málo. Tam, kde sa objavila nejaká právna diera v zmluvách, sa konalo. Aspoň tak si autor pamätá - je to už dávno. Keby boli ľudia, ktorých HZDS, SNS a ZRS - to bola kedysi koalícia - nominovali do FNM, rozumnejší a obratnejší, nevrátilo by sa možno nič.
Otváranie témy Michalom Kováčom je predvolebný trik, ktorý síce má slušnú pointu - nezabúdajte, čo sa dialo za Mečiara!! - ale populizmu a morálneho gýča je v ňom priveľa. Pretože, nech má exprezident v rukách akékoľvek analýzy (nevedno, kto ich robil), každý príčetný právnik vám povie, že plošne, ústavným zákonom, sa to riešiť dnes nedá práve tak, ako sa nedalo v decembri 1998. Bolo by to znárodnenie, február 1948. Nadobúdatelia získali majetok - formálne a de iure - akosi v dobrej viere. Ako Lipšic rád hovorí v súvislosti so zákonom o preukazovaní majetku - "zákon chráni iba majetok nadobudnutý legálnym spôsobom". No - a či sa páči, či nie, privatizačné mluvy, ktoré súdy dodnes nezrušili či nezneplatnili, sú všetky - legálne. To, čo navrhuje Kováč, by bol koniec právneho štátu. Ak si niekto myslí, že nebol, mal by odpovedať na otázku, čo by bránilo prípadne Ficovi, ak sa dostane k moci, aby ďalším ústavným zákonom zrušil privatizácie napr. druhej Dzurindovej vlády. Veď argumenty má rovnaké ako Kováč - "také tunelovanie tu ešte nebolo". Ba čo viac: "Mečiarovi chlapci boli oproti Dzurindovým chlapcom amatéri". Ak Kováč hovorí, že "za podiely v sprivatizovaných firmách by štát dostal podiely vo výške 200 miliárd korún", tak podľa Ficových výpočtov len na predaji SPP Slovensko prišlo o cca 80 miliárd (130 kúpna cena - Smer hovorí o 210 miliardách).
Je vždy pofidérne spochybňovať právne istoty cez politické argumenty. Privatizácia za Mečiara sa riadila vtedajšími zákonmi. Mimochodom, rozkrádanie a tunelovanie v legálnom politickom procese nie je špecialita tretej Mečiarovej vlády, ani Slovenska, ale jav vrastený do liberálnej demokracie asi ako strom do zeme. (Len jeden údaj - istý výskum nedávno hlásil, že iba obchádzanie verejného obstarávania v rezortoch zdravotníctva vyjde daňových poplatníkov v Európe na - pozor! - 30 miliárd eúr... Ročne.) V zásade ide len o mieru.
A tu je druhý problém. V štáte, ktorý si pamätá arizáciu, znárodnenie a "menovú reformu" (1953), teda historicky živé udalosti, nemôže normálny politik, ktorý je pri zmysloch, povedať, že "takzvaná veľká privatizácia bola rabovačkou storočia". No - nebola. Tu je vidieť, aký je tento Kováč politicky účelový, zahľadený len do seba, svojej éry a svojej satisfakcie. A úplne popletený: "Keď boli možné reštitúcie, prečo by nebolo možné zrušiť privatizáciu?", kladie nezmyselnú analógiu. Nuž, preto, lebo reštitúcie boli vrátením majetku ukradnutého štátom, ktorý pošliapal vlastnícke práva. Ten, kto privatizoval za Mečiara, nadobudol majetok - už sme to povedali - v legálnej obchodnej transakcii. Toto je ďalší z rodu slovenských morálnych gýčov: (Ex)politik sa používa etické princípy na presadzovanie politickej agendy pod rúškou hodnôt ako spravodlivosť či právo, pričom sám - v argumentácii - šliape po morálke.
Dalo by sa mávnuť, že Michal Kováč je minulosť. To isté je ale jeho súčasný nástupca. HZDS sa síce roztrieštilo na tisíc črepín, mentálne však drží pohromade, ešte aj keď stoja dávno proti sebe.
Peter Schutz
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
