záležitosti, národnostné vzťahy, hľadanie pracovných príležitostí, vysťahovalectvo a mnohé ďalšie otázniky, na ktoré hľadali odpoveď nevynímajúc ani východniarov. Keď tu odrazu prichádza s výzvou pre všetkých Slovákov, žijúcich na východnom Slovensku "Klub Východoslovákov" v Bratislave. Bolo to koncom mája v roku 1922 a výzva bola uverejnená v regionálnej aj ústrednej tlači. Pred 84 rokmi založili Bratislavčania pochádzajúci z východného Slovenska národno-kultúrno-sociálnu organizáciu, ktorej cieľom bolo pomáhať "kultúrno-hospodárskemu obrodeniu slovenského východu a poskytovať mu vo všetkom presné informácie". Klub ktorého predsedom bol Belomír Špeník a tajomníkom Vojtech Marenčin, mal sídlo na Palisádach č. 50 (zrejme nástupcom spolku je terajší "Zemplínsky valal" združujúci východniarov zo Zemplína). Po toľkých rokoch vám priblížime časť Výzvy k Východoslovákom, ktorú vydal klub a podpísali ju Špeník s Marenčinom. Text je v originálnom znení:
"My, v Bratislave žijúci Východoslováci, zbadajúc tie krivdy, ktoré kalia konsolidáciu a úspešnú prácu, založili sme Klub Východoslovákov. Chceme, aby na našom Východe panoval demokratický cit a vládla občianska rovnosť. Nadvýšenosť, pýchu, pohŕdanie jednej vrstvy oproti druhej musí zmiznúť, namiesto nich žiadame si, aby sa udomácnila vzájomná úcta a láska."
Vo Výzve ďalej klub zdôrazňuje svoju úlohu, ktorou je "mravné, národné a hmotné preporodenie slovenského Východu" a sľubuje pomoc a "na požiadanie presné informácie svojim rodákom vo všetkých záležitostiach". Samozrejme, bezplatne.
Nezostalo iba pri informáciách väčšinou právneho charakteru, ale klub v spolupráci s Divíziou ČSČK pre Slovensko v Bratislave sa podieľal na sprostredkovaní možností pre záujemcov z východného Slovenska učiť sa na Morave a v Čechách za horárov, klampiarov, obchodníkov, pekárov, záhradníkov, knihárov a ďalším šestnástim remeslám. Mnohí túto možnosť využili, vyučili sa a potom sa vrátili.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
