generálneho konzula v USA Ivana Surkoša ich na štvrtý pokus dostala za veľkú mláku, kde absolvovali sedem vypredaných vystúpení, napríklad aj v Clevelande, Detroite a New Yorku.
"Hrali sme najmä pre Slovákov, ktorí tam pracujú alebo študujú. Naše turné v ´Americku´ organizovali mladí ľudia okolo webovej stránky slovakinfo.com. Veľká vďaka patrí Martinovi Gajdošovi, ktorý urobil maximum pre to, aby sme sa stretli v USA, musíme však poďakovať aj popradskému rodákovi Ottovi Račekovi a všetkým, čo sa o nás vzorne starali," tvrdí ozembuchista Drišľaku Vilo Kalman.
Členov kapely potešilo v ďalekej cudzine, že sa nemuseli spoliehať na svoju kuchynskú angličtinu, ale mohli hovoriť tak, ako im zobák narástol. Dokonca Američanov naučili aj zopár východniarskych slov. "Za 16 dní sme autom prešli okolo 8 000 km, taže sme prepatreli šveta až-až. Boli sme veľmi prekvapení, koľko ľudí tam hovorilo výlučne našim vychodňarskym dialektom. Cítili sme sa jak na východze, teľo nás tam jest. Len škoda, že teraz je ich o 5 menej, bo už sme doma a hráme tu."
Najväčší úspech mali ich pesničky, na ktoré návštevníci koncertov dokonca aj "trsali". Diváci, medzi ktorými nechýbali ani deti, často využili aj možnosť zapojiť sa do programu spevom a prednesom poézie. "Ľudia si spievali všetky naše pesničky, ktoré sme hrávali na koncertoch, lebo ich poznajú a aj na ne tancovali. Všetky koncerty boli spojené so slovenskou zábavou, a tak sme im poriadne ´urezali´ naše čardáše. Takú zábavu dakedy nemáme ani na slovenských koncertoch, ako tam."
Hoci "drišľaci" sa mali v Amerike veľmi dobre, predsa len sa im už ku koncu cnelo aj za domovom a rodinami. Celkovo sa im americký spôsob života pozdával, hoci priznali, že na "ich" Vechec sa aj tak nič nechytá. Aj napriek tomu ich tam zaujalo viacero vecí. "Predstavte si, že nápis Made in China je tam na ešte väčšom množstve výrobkov ako u nás. Prekvapilo nás, že tam majú všetky domy z dreva a naopak, že im chýbajú ploty. Teda za celý čas sme videli len jeden, a tak, samozrejme, sme sa pri ňom zastavili a sme si ho aj na pamiatku odfotili. Ináč, Vranov má už tiež semafor, takže sme si rýchlo zvykli aj na New York..."
Drišľakov potešilo aj to, že si domov priniesli len zopár suvenírov a nie aj rôzne nielen civilizačné choroby, ktoré si s nimi mohli sadnúť do lietadla. "Celý zájazd nebol organizovaný za podobným účelom... Hlavným zmyslom nášho amerického turné bolo vidieť, porovnať a potešiť našich rodákov a fanúšikov, ktorým tam chýba kontakt s rodným Slovenskom. Myslím, že sa nám to podarilo, lebo po každom koncerte sme sa s nimi fotili viac ako pol hodiny. Smiali sme sa, že máme nablikane oči akoby sme zvárali. A srandy bolo na každom kroku dosť, lebo rečová bariéra ju nosí sama. Začalo sa to na letisku v Košiciach a skončilo to na tom istom mieste," dodal Vilo Kalman.
Po návrate z USA sa už kapela naplno venuje výrobe ďalších častí Drišľakovín pre STV. Drišľaci zároveň svojim fanúšikom odkazujú, aby sa už teraz začali tešiť na vianočný darček, ktorý im pripravili. Práve pred Vianocami vyjde po troch rokoch ich nový album, ktorý momentálne točia v štúdiu Rondo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
