Lastovičník väčší

Lastovičník je trváca bylina, ktorá roní oranžové mlieko. Podzemok je krátky a rozkonárený. Byľ je priama, rozkonárená, oblá a roztrúsene odstávajuco chlpatá. Dolné listy sú stopkaté a horné sediace. Sú perovito zložené, s krídlatou kostrnkou. Lístky sú široko vajcovité, vrúbkované alebo až úkrojkové a na báze s lalokom. Líc je holá, rub roztrúsene chlpatý. Kvety sú usporiadané do chudokvetého okolíka a sú stopkaté. Kalich je žltkastý, koruna je žltá, početné tyčinky sú tiež žlté a ich nitky sú hore zhrubnuté. Vrchný semenník je zložený ze 2 plodolistov. Plodom je tobolka s 2 chlopňami. Semená rozširujú mravce.

Lastovičník je hojný druh na rumoviskách, v krovinách, pobrežných húštinách, lužných a agátových lesoch. Vyžaduje vlhké, dusíkaté, neutrálne, kamenité až hlinité pôdy.

Predmetom zberu ako liečivej byliny je mladá vňať, obyčajne na začiatku kvitnutia v máji. Oranžové mlieko sa vyznačuje leptavými účinkami, najmä na oči. Obsahuje kolísavé množstvo alkaloidov, blízkych ópiovým. Patré tu chelidonín, chelerytrín, sanguinarín, berberín, kotopsín a protopín. Droga obsahuje aj silicu, flavonoidy, saponín a proteolytický ferment. Chelidonín má obdobné účinky ako morfín, pôsobí upokojúco a tlmí bolesť, má aj protikŕčové účinky. Chelerytrín má tlmivé účinky. Sanguinarín má vo vyšších dávkach úćinky strychnínu a berberín pôsobí dráždivo na hladké svalstvo a vplýva na tvorbu žlče. Celkovo droga pôsobí sedatívne, protikŕčovo, rozširuje vencovité cievy, znižuje krvný tlak a vplýva na vylučovanie žlče.

Droga je značne jedovatá a možno ju užívať len pod dohľadom lekára.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.