žiadaná len kým má "dsať". Na tejto českej herečke však nie je zaujímavý len výzor. Jej život je plný zážitkov, vrcholov i pádov. Má za sebou dve nevydarené manželstvá a ťažkú autonehodu, po ktorej hrozilo, že ostane na vozíčku. V tom období však stretla realitného makléra Pavla Satoria a jej osud nabral nový smer. Nielenže opäť stojí na divadelných doskách, naplno sa venuje aj veciam, ktoré miluje - cestovaniu a golfu. V Košiciach sa po boku Rudolfa Hrušínskeho a Josefa Cardu predstavila v komédii Alda Nicolaja ´Nebyla to pátá, byla to deváta´. Rozohrala v nej postavu provokatívnej milenky, ktorá sa skrz milenca chce zbaviť manžela. Či sa aj v nej skrýva potvorka a ako po rokoch nazerá na svet, to nám prezradila v rozhovore pred predstavením.

Dnes ste do Košíc prišli publikum predovšetkým pobaviť. Máte radšej komédie, alebo vám viac režú dramatické postavy?

- Som skôr komediálny typ. Omnoho radšej mám komédie.

Aj na život idete zvesela?

- To sa musí. Niekedy to nie je jednoduché, no s úsmevom na perách ide všetko ľahšie. Mali by sme sa usmievať, aj keď to niekedy nejde. Je to tak lepšie.

Tomuto prístupu k životu ste sa priučili, alebo ste ho dostali do vienka?

- Myslím, že to vo mne je. Navyše si uvedomujem, že je omnoho lepšie a príjemnejšie, keď sa človek zobudí s úsmevom na perách, ako keď sa mračí. Teraz som aj čítala, že keď sa mračíte, uberá vám to energiu.

Čo vám zaručene dvihne náladu, aj keď sa vám ráno nechce hneď usmievať?

- Slniečko.

No s tým je to tento rok také všelijaké...

- Tak sa dopujem golfom a chodím cvičiť. To mi zaručene dodá energiu. Alebo idem na prechádzku. Rada oddychujem aktívne. Pri tom človek môže vypustiť starosti z hlavy. Rada tiež čítam dobrodružné knihy. Keď je človek kadačím 'zaťažkaný', je fajn odreagovať sa pri peknom príbehu.

V komédii A. Nicolaja nechýbajú na javisku ani pikantné scény. Nevadia vám?

- To viete, že ako žena to musím na javisku vždy vyriešiť tak, aby to vyzeralo dobre. V mojom veku, to pochopiteľne, nie je žiadna sranda.

Kde je vaša hranica?

- Hranicou je miera estetična. Tým scénam rozhodne nesmie chýbať.

Hoci máte po päťdesiatke, stále ste považovaná za najsexi herečku. Ako sa vám to počúva?

- Určite to poteší. No povedala som si, že keď budem mať túto nálepku až do smrti, alebo keď budem babička, bude to komické. Ale teší ma to. Každá žena chce byť predsa sexi. Niektorí vravia, že sa to robí kvôli mužom, ale ja to robím tiež kvôli sebe. Aby som mala dobrý pocit.

Ako veľmi vám záleží na zovňajšku?

- Mám dobrý pocit, ak si niečo pekné kúpim, ak sa za mnou niekto otočí a keď vyzerám fajn. Ale určite to nie je moja priorita, nezakladám si iba na tom. Navyše si myslím, že každá žena je krásna. Záleží len na tom, čo so sebou urobí.

Na čom si teda zakladáte?

- Mojím krédom je byť pozitívna, mať zmysel pre humor a okolo seba dobrých priateľov.

Pred dvanástimi rokmi ste nafotili fotky pre Playboy...

- Bola to taká drzosť, provokácia. Rada provokujem.

Prečo?

- Myslím, že ženy vôbec rady provokujú. Navyše som mala možnosť, že keby tie fotky nedopadli dobre, nikdy by neuzreli svetlo sveta. Ten nápad však nevzišiel z mojej hlavy, ale z hlavy mladého fotografa, ktorý ma oslovil. Mne by to na um nezišlo.

Chceli ste provokovať niekoho konkrétneho?

- Nie. Skôr som chcela dať najavo, že aj žena okolo 50-ky môže byť krásna.

Provokujete mužov rada?

- To viete, že áno.

Darí sa vám?

- Samozrejme. (Smiech)

Čo podľa vás zaručene funguje?

- Keď cítite, že dobre vyzeráte, oni sa za vami otáčajú a vy sa tvárite, že si ich nevšímate. (Smiech)

Baví vás manipulovať nimi?

- Áno. Ale len do istej miery, pretože si mužov veľmi vážim a určite by som doma nezniesla nejakého ´puťku´, s ktorým by som si mohla robiť, čo sa mi zachce.

Aký typ mužov vám imponuje?

- V každom prípade to musí byť osobnosť. Inteligentný muž so zmyslom pre humor. Ako príklad hovorievam, že sa mi páči Jack Nicholson, ktorý vôbec nie je krásny. Je škaredý, tlstý, no dokáže byť úžasný a sexi. A o tom to je. Chlap musí mať charizmu.

V tomto predstavení hráte takú protivu, že ste žartom prehodili, že na to manžela ani nevezmete.

- Ale vzala som ho. (Smiech)

Nežiarli, keď vás vidí na javisku zvádzať iných mužov?

- On tvrdí, že nie, ale ja si myslím, že kto nežiarli, nemiluje.

Takže vy žiarlite?

- Samozrejme.

Čo by ste v takej chvíli boli schopná urobiť?

- Neprehľadávam vrecká ani mobily, ale faktom je, že keď človek žiarli, nekontroluje sa a robí naozaj hlúpe veci. No ja skôr len tak sondujem. Ak sa manžel niekde zdrží, nenápadne sa vypytujem, kto tam bol... Ale fakt je, že aj v manželstve má mať každý svoju osobnú slobodu. Svoj priestor, v ktorom si môže robiť, čo chce. Ale len do istej miery!

Aké máte neresti?

- Najväčšia, ktorá ma štve celý život, je, že si dávam predsavzatia a nikdy to nedotiahnem do konca. Je to lenivosť! Každý rok začínam s tým, že si poviem, čomu všetkému sa budem venovať, ale vždy, keď som na pol ceste, tak to nechám. Neviem sa skrátka prinútiť.

Čo ste si sľúbili tento rok?

- Že si dorobím angličtinu a francúžštinu. Vždy ma najviac vyprovokuje, keď dostanem ponuku točiť v nejakom jazyku. Vtedy aj začnem študovať. No potom si nájdem zas niečo iné.

Ešte vás láka Hollywood?

- Myslím, že mňa sa to už naozaj netýka. Je to veľmi ťažké. Všetko sa tam točí okolo toho, akého máte agenta a kto vám pomáha. Veď si len zoberte, koľko je v Európe hviezd a málokto z nich uspel v Hollywoode. Myslím, že toto mňa už nečaká.

Svojho času ste rozmýšľali o migrácii. Nemrzí vás, že ste neodišli? Možno by ste boli k Hollywoodu o krok bližšie...

- Nemrzí ma to. Ak by som emigrovala, zrejme by som robila niečo celkom iné ako divadlo.

Napríklad?

- Páčila by sa mi práca spojená s cestovaním. Alebo tlmočenie. Bavilo by ma robiť s jazykmi.

Ktorý kút zeme sa vám najviac páči?

- Južná Afrika okolo Kapského mesta. To je nádherná zem. Každý rok tam chodíme hrať golf.

Predtým ste lyžovali...

- Ale po úraze som už tieto športy robiť nemohla. Tak som si povedala, že skúsim niečo iné. No nie som nejaký extra golfista. Aj to je totiž jedno z mojich predsavzatí - že budem viac trénovať. No nejako sa mi nedarí. Venujem sa mu len rekreačne. Je to pekný šport. V príjemnom prostredí, spojený so zdravou prechádzkou na čerstvom vzduchu.

U nás je známym golfistom pán Lasica. Hrali ste už proti nemu?

- Na turnajoch sme sa už stretli, no nehrali sme ešte proti sebe. A ani by som nad ním nevyhrala. Je lepší. Bohužiaľ. (Smiech)

Do revolúcie ste nakrúcali jeden film za druhým. Teraz vás viac vídať v divadle.

- Je to o príležitostiach. Mojou poslednou snímkou bola Kytica. Teraz viac točí mladá a stredná generácia. Ale tak je to asi vždy. Osudy mladých sú pre film prijateľnejšie. Ja teraz hrám v seriáli Ulica a robím divadlo. Každý herec má vo svojom živote takéto ´vlny´.

V Ulici ste šedá myšička...

- Ale má sa zo mňa stať spisovateľka.

Máte aj vy tieto ambície?

- Nie, nemám. Veľa hercov síce píše svoje autobiografie, ale mňa toto zatiaľ vôbec neláka.

Čo vás láka na herectve? A čo naopak nie?

- Nebavia ma stresy a nervy okolo toho. A baví ma, že žijem príbehy iných ľudí.

Aj ste sa na niektorom z nich poučila?

- Skôr to beriem ako varovanie. Nebuď takáto!

Napríklad taká ako vaša dnešná postava?

- Napríklad. Tá sa chce skrz milenca zbaviť manžela. No musím priznať, že negatívne postavy sa hrajú lepšie ako pozitívne. Sú pestrejšie. Kladná postava, to je nuda. Ale negatívne, záludné...

Umelci často tvrdia, že harmónia je nudná. Pritom sa paradoxne v živote usilujeme práve o ňu.

- Áno, v živote chce človek pokoj. Stresu v práci máme dosť. Doma chceme mať istotu a pokoj.

Kde vy nachádzate najviac pohody?

- Na chalupe a v prírode.

Máte na chalupe zvieratá?

- Nie, nezvládla by som to. Nemohla by som sa im venovať, stále niekde pendlujem. Keď tam chodím, tak idem skôr na golf na Karlštejn. A mám tam stromy a kvetinky, tak si ich užívam.

Robievate tam aj záhradné párty?

- Robievam. A veľmi často tam za mnou chodí moja kamarátka Andrea Čunderlíková, ktorá tam so mnou trávi celé leto. Aj teraz sa už teším na leto, na slniečko. Máme za sebou dlhú zimu. To je taká depresia...

Prepadla vás túto zimu depka?

- Skôr stavy, keď je človek apatický. No snažím sa tomu vyvarovať práve cvičením a rôznymi aktivitami. A pomáha mi aj práca.

Čaká vás teraz v práci niečo mimoriadne?

- Mala by som na jeseň začať niečo skúšať. Ale o veciach, ktoré nie sú isté, nerada hovorím...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.