voličsky príťažlivé. Toto je prognóza, na ktorej sa zhodli politici i tvorcovia mienky. Očakáva sa účasť niekde v intervale 50-64 percent. Aby ešte neboli nemilo prekvapení...
Nie tak dávno, povedzme pred rokom 1998, mnohí rozumeli veľmi dobre Milanovi Lasicovi, ktorý si lepšiu demokraciu predstavoval takto: "Dnes prší - nejdem voliť". Je to sen o spoločnosti, kde je správa vecí verejných rutinnou nudou a je jedno, aká garnitúra bude vládnuť, pretože všetky sú akosi prijateľné, demokratické a líšia sa - povedzme - v programových detailoch. Hodiť lístok do urny tu nie je akt civilizačnej voľby, ale výber medzi rôznymi koncepciami spravovania štátu.
Ak si premietneme uplynulých osem rokov, je nesporné, že Slovensko urazilo výrazný kus cesty k predstave Milana Lasicu. (Ne)volič, ktorý pôjde zalievať záhradku, alebo dá prednosť futbalu, skutočne neprivolá na seba, svoju rodinu či celý štát humanitárnu katastrofu. Nemá ako. Aj keby jeho "nehlas" prispel k tomu, že vznikne tá najhoršia koalícia, pred ktorou DVA TÝŽDNE pred voľbami varoval Ivan Mikloš a ZAČÍNAJÚ sa ňou zaoberať tzv. politológovia, teda Smer-HZDS-SNS (KSS), ani v takom prípade nehrozia REŽIMOVÉ či SYSTÉMOVÉ zmeny s návratmi pred dáta 1998 či - nebodaj - 1989. Slovensko je pevne zakliesnené v nadnárodných štruktúrach Západu, ktoré vylučujú krajnosti a nedajú sa opustiť už len z utilitárnych dôvodov (eurofondy - 400 miliárd na rozdávanie!!!). Ani najhoršia konfigurácia, ktorú si vyberieme, nezruší trhové hospodárstvo, základné piliere právneho štátu a akési demokratické minimum. (Napokon, ani medzinárodne absolútne akceptovaná druhá Dzurindova vláda sa nevyvarovala útokov na základné slobody - napr. vlastníkov pozemkov pri Žiline, všakáno.)
Rozdiely medzi (veľmi) dobrou a (veľmi) zlou vládou sú na dnešnom Slovensku jemnejšie. Rozhodujeme sa preto už na inej škále: Sú alternatívy až natoľko podobné, že sa dá vyvaliť a povedať - nadišla "Lasicova doba"? A tu je evidentné, že Slovensko stále nie je napr. Nemeckom (a pod.), kde diferencie medzi rôznymi verziami koalícií sú zanedbateľné. Rozsah zmeny, o ktorú vo voľbách môže ísť, je na Slovensku stále relevantný a značne väčší, než v tzv. zavedených demokraciách. Tu rozdiel je (čo vôbec neznamená, že zbližovanie programov tzv. štandardných strán je dobrá vec).
Agende, na ktorú teraz tlačí SDKÚ, že napr. koalícia Smer-HZDS-SNS by bola "návratom k prekonaným problémom", sa nedá uprieť pravdivostné jadro. Ekonomika je síce naštartovaná, desaťtisíce živnostníkov a firiem bežia nezávisle od formy vlády, HDP bude rásť ešte aspoň tri roky. Ale súbor zmien, ktoré by v takej zostave prešli, by celkom iste poškodil najširšie vrstvy obyvateľstva. To je jasné pri jedinom pohľade na skladbu - Smer, HZDS, SNS. Títo nemôžu rozumne vládnuť proste z princípu. A zrejme stále nie ani v súlade so zásadami liberálnej demokracie. Ešte aj keby sa vyhli demaršom z Bruselu. (Pozoruhodný je však poľský vývoj, kde vidíme, akí sú extrémisti rýchlo prispôsobiví, keď sa dostanú k moci... To však nemôže byť argument, aby sme si model vyskúšali.) Nejde teda o život ani o všetko, ale o dosť veľa určite. Vplyv neštandardných či extrémistických strán je na Slovensku stále privysoký.
Debata o vysokej versus nízkej volebnej účasti, ako sa v súčasnosti vedie aj v starších demokraciách, je schizofrenická z princípu. Ideál "prší - nejdem voliť" evokuje vytúžený stav, keď spoločnosť je v pokoji, nie sú v nej zásadné konflikty ani riziká, a politici sú len na to, aby rutinne spravovali svoju agendu. To je možno prípad Švajčiarska, ktoré má historicky unikátny vývoj i politický systém. A azda Nórska a Islandu (nie je zrejme náhoda, že práve títo sú mimo EÚ). Realitou v drvivej väčšine krajín je však hlboký rozpor, ktorý sa skrýva v tom, že tzv. štandardné politické alternatívy, ktoré sú vo voľbách k dispozícii, sú stále korupčnejšie, skazenejšie a orientované predovšetkým na vlastný záujem. Nízka účasť a demotivácia voličov vytvára takto ilúziu konsolidovanej stability, v skutočnosti však znamená oslabenie verejného tlaku a kontroly. Pričom súčasne platí, že suma prostriedkov, konfiškovaná na daniach a prerozdeľovaných v politickom procese, sa neustále zvyšuje - na Slovensku len nominálne, temer všade inde aj v pomere k HDP. Je dôvodné predpokladať, že existuje nepriama úmera - čím nižšia legitimita, tým viac korupcie, klientelizmu a rozkrádania. Toto je prvý argument, prečo ísť voliť, hoci niet koho. (Opačná úvaha, že nízkou účasťou vezmeme politikom legitimitu a privoláme akúsi zmenu, je akademická.) Koalícia Smer-HZDS-SNS (KSS) nasleduje až po ňom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
