všetky strany (Mečiar včera odpískal koniec výjazdov!). Slovensky špecifická a internacionálne jedinečná je hlavná téma kampane: Kto s kým pôjde/môže ísť/šiel by do koalície/spolupráce.
Teraz, tri dni pred záverečnou, sa to dá povedať už s určitosťou: Nič prenikavejšie, nič dominantnejšie sa dlhodobo nevyskytlo. Skutočnosť, že každá televízna debata má tematický blok "s kým áno a s kým nie", že každé denné spravodajstvo prináša nejakú reakciu či reakcie na špekuláciu/kombináciu tohto typu, atď, atď., je svetový unikát. Bez diskusie - takúto infantilnosť a prázdnotu nenájdete nikde. Bez záruky - ale verte.
Kto - právom - teraz namietne, že autor komentára je vo "veci" namočený poriadne, keďže sa téme tiež nijako nevyhýba, tak sa nemýli. Obhajoba ale znie, že dodávateľmi obsahu do kampane sú politici a strany. A tí jednoducho žiadnu politickú či ideologickú agendu ako profilovú nepresadili. Mali to byť reformy; hoci sa nedá tvrdiť, že o nich vôbec nepočuť, SDKÚ ani Smer svoj konflikt nedokázali vnútiť ako ústrednú kauzu volieb. Spor, ktorý - údajne - vedú, ničím nevyčnieva z obrazu d predchádzajúcich štyroch rokov. Ani vyššie decibely, ani viac informácií, stále dookola tie isté frázy.
V nedeľu dokonca Dzurinda proti Ficovi do TA3 ani neprišiel. Vyslal Radičovú. To je úplný blázinec. V každej inej kampani by sa to hodnotilo ako ťažké faux pas. Na Slovensku vyhráva kalkul marketingového oddelenia, že imidžová ministerka je ako sedatívum na besného Fica lepšia ako - kandidát na premiéra. V Česku by bolo nepredstaviteľné, aby ODS poslala (teda v posledných týždňoch) proti Paroubkovi nejakého podpredsedu... Pričom práve Česko je dôkazom, ako bipolarita, vyostrenie do konfliktu, ktorý dominuje, zvyšuje šance jeho účastníkov, ktorí strhávajú na seba všetku pozornosť. Smiešny Dzurinda sa ešte chváli, že "kampaň na Slovensku je vecnejšia". Ani náhodou.
Ak už na reformy reč dôjde, prichádza druhé úskalie: Pre publikum, ktoré sa politike každý deň nevenuje, sú diskusie úplne neprehľadné. Slovenské strany trápi základný problém: Odkomunikovať svoje odkazy tak, aby došli k voličom. Viete, s akým posolstvom kampaňuje KDH? Rodina? Toľko, koľko oni, o rodine povie každý. Tri vety - jadro: Treba zvýšiť dávky. Majú ale ešte jednu agendu: Spoločnosť netrápia len ekonomické problémy, ale aj morálno-kultúrne. "Hovorme o nich!", vyzýva vždy Hrušovský, koľkokrát sa dostane do obrazu. A potom - mimo tejto vety - nepovie ani slovo. Alebo sa k slovu nedostane, čo je niekedy problém jeho, a niekedy hlúpej televíznej dramaturgie.
Akú tému má HZDS? Počuli ste ten neuveriteľný blábol Mečiara o 5 minút 12? A teraz bez srandy: Jediný, kto má jasnú tému, drží ju a snaží sa dostať do povedomia verejnosti, je - Ján Slota. Presne tak; to, že treba zrušiť SMK a poslať Maďarov za Dunaj, je síce najprv diagnóza, ale potom aj dobrý odhad, že strana má forsírovať jedno posolstvo, ktorým sa snaží upútať. Povedzme, že Smer posolstvo má - zrušiť reformy. Ale nedokáže ho presadiť tak, aby upútal aj publikum, ktoré nie je rozhodnuté voliť Fica. (Ešteže tak.)
V každej kampani u susedov sa napokon vyprofilovala súťaž programov. Síce trivializovaných a populisticky traktovaných, ale vyprofilovala. Ak programy niečo prebilo a zatienilo, tak to boli škandály (Česko). Slovenské strany písali programy ako formalitu. Do archívu. Tvrdenie, že voličov nezaujímajú, je zjednodušenie. Nezaujímajú ako celok. Vypichnúť tri body a postaviť na nich kampaň je niečo iné. SDKÚ hovorí - vzdelanie. Koncepcia? Dajú viac peňazí z rozpočtu a naprší z eurofondov. Sporu sa vyhýbajú, keďže prvý populista, ktorý sa objaví na obzore, ich sfúkne so spoplatnením, takže radšej sa nerozťahujú... Alebo sa sami dajú na populizmus. Niekedy na nerozoznanie od Smeru. Príklad - zdravotníctvo: Rozsah hradenej starostlivosti zo základného poistenia zachovajú.
Dalo by sa panvičkovať ešte hodnú chvíľu. Na ilustráciu to stačí. Druhý dôvod, prečo je témou číslo 1 "kto s kým", už bol viackrát spomenutý. Aj stokrát je ale málo: Nezmyselnú agendu živí hanebnosť, že strany jasne nedefinujú hierarchiu svojich povolebných alternatív. Za taktiku "až do volieb sa nebudeme vyjadrovať", by Fica znosili pod čiernu zem všade na svete. Celý politický establishment by ho vyhlásil za "personu non grata". Tu sa "politológovia" predháňajú v špekuláciách, že akú má taktiku... Ani KDH nie je oveľa transparentnejše; voliči tejto strany pritom majú právo vedieť, či vťahujú do vlády Fica v každom variante, alebo len vtedy, ak akože nebude iný únik pred zostavou Smer-HZDS-SNS, alebo je to celé len opičiareň. Platí tretia možnosť - plošne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
