priatelia. Výsledok parlamentných volieb 2006 je horší ako 2002, ale lepší, ako sa zdal, že byť môže.
Na dosť veľké prekvapenie po mdlej a prázdnej kampani, slovenská politika sa tiež bipolarizuje. Percentuálny zásah Smeru je predpokladaný (možno o máličko vyšší, než sa čakal), explodovala však SDKÚ. Všeobecne sa tušilo, že môže zopakovať rok 2002, ale 18,4 nečakal nikto. Tvrdiť, že je to už nesporný trend vedúci k tzv. štandardnej straníckej sústave s dvomi vrcholmi (ODS-ČSSD, Fidesz-MSZP, atď) sa nedá, podozrenie je ale dôvodné. O "takzvane štandardnej sústave" hovorme preto, lebo bipolarita je model z väčšinových volebných systémov a v krajinách, kde sa volí pomerne, nesie aj príznaky degenerácie (o tom niekedy inokedy).
Kampaň SDKÚ bola na tomto mieste viackrát kritizovaná a vyzerá to tak, že si treba sypať popol na hlavu. Opatrnosť bude ale viac na mieste. Práve trend k podpore veľkých strán môže byť aj argumentom v prospech tvrdenia, že SDKÚ mohla bodovať ešte lepšie, keby spor o reformy vyhrocovala a netlačila sa IBA do stredu. Niet dôvodu si myslieť, že medzi tými 18 a pol percentami, čo SDKÚ dostala, boli v nejakom relevantnom počte voliči obávajúci sa razantných zmien, ktorí by sa zľakli. Všimnime si účasť: 55 percent, čiže o 15 menej ako pred 4 rokmi, keď SDKÚ stála voči Smeru a HZDS vo väčšom konflikte. A o 10, resp. 15 percent nižšia ako v Česku resp. Maďarsku, kde boli kampane neporovnateľne agresívnejšie. Keby sa tento úbytok "zapchal" agresívnejšou kampaňou SDKÚ, alebo, prípadne, vytvorením bloku pravice, Dzurindova strana by zrejme nemohla prerobiť... Iste - to je debata na dlhšie lakte. Fakt je, že druhýkrát bolo potvrdené, že SDKÚ má voličov, ktorí sa mobilizujú až pred urnami. Na rozdiel od všetkých iných strán - s výnimkou SNS, ale to je iná pesnička. Je bez diskusie, že najnižšia účasť v histórii ide na konto absencie jasnej volebnej témy a chýbajúceho sporu. Značnej časti voličov skrátka chýbal motív a sociológovia možno preukážu, že hovoríme v prvom rade o vrstve, ktorá nemá problém so situáciou a smerovaním krajiny.
Jasným posolstvom je v tomto zmysle aj posilnenie celej vládnej pravice. Áno, presne tak. KDH si totiž pozíciu de facto udržalo (o jeden mandát menej), SMK obhájila 20 poslaneckých miest, ale so zreteľne lepším percentuálnym výsledkom (11,7 vs 10,4 v roku 2002). Reformy ako také teda neboli v týchto voľbách odmietnuté - napriek víťazstvu Smeru. Interpretovať 8,7 percent HZDS ako proreformných sa napriek amorfnému a ničnehovoriacemu programu strany isteže nedá. "Zostatkoví" voliči Mečiara hlasovali na základe iných preferencií ako program, nedajú sa však už ani - aspoň formálne - zaradiť do bloku protireformného elektorátu.
Najväčším prekvapením podujatia je - mimo prepadu HZDS - nesporne skoro 12 percent SNS. Ale už to bolo tu raz napísané: Slota bol jediný v celej kampani, kto sformuloval skutočne prenikavý, jednorozmerný a každému zrozumiteľný odkaz, ktorý neustále opakoval, aj v reakciách na zjavne nesúvisiace témy: Zrušiť SMK, ak bude SMK vo vláde, on osobne rezignuje, atď. Je zrejmé, že to bola skôr intuícia ako marketing (kde by sa vzal v Žiline?), ale - zásah do čierneho.
Isteže, návrat SNS v takej sile do NR SR neveští nijakú "štandardizáciu", ale presný opak. Tu je ďalšia jasná správa: Je na slobodnej vôli každého, ako vníma víťaznú "sociálnu demokraciu", ale autor tvrdí, že 85 mandátov neštandardných strán - Smer, HZDS, SNS - je negatívny vzostup oproti minulému volebnému obdobiu. Bude veľmi zaujímavé, ako dopadlo krúžkovanie (tri percentá z hlasov pre stranu stačilo na "skákanie"), ale tvrdenie, že tento parlament nebude lepší ako bývalý, sa môžeme pokojne risknúť. Teda ako minimum - možno bude aj horší. Zrejme.
Skutočnosť, že vypadli komunisti, je určite fajn. S nimi by to už bolo naskutku povážlivé. Korekciu si preto žiada aj iné tvrdenie, ktoré tu bolo asi dvakrát spomenuté, totiž že Ficov rétorický i programový útok doľava nebol úspešný, keďže KSS veľmi neublížil. To ukazovali prieskumy - ešte azda koncom roka 2005. Tri celé deväť ukazuje, že Fico vľavo predsa len čosi povysával. Otázka je, či nebude ešte ľutovať (viď rámček s možnými koalíciami na strane 3).
Ťažko porazené odchádza z týchto volieb aj Slobodné fórum. Analýza nie je vec "prvej noci", dá sa obmedziť len na jedno - zaslúžene. Hoci, pri pohľade na potenciálne koaličné konfigurácie, lepšie by bolo, keby sa Martináková do NR SR predsa len prebila. To, čo sa bude diať v najbližších dňoch a týždňoch, sľubuje väčšiu drámu ako samotný výsledok.
Peter SCHUTZ
Autor: jsv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
