oficiálnych výsledkov
Strana Smer - sociálna demokracia získala 29,14 percenta hlasov, Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana 18,35 percenta, Slovenská národná strana 11,73 percenta, Strana maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja 11,68 percenta, Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko 8,79 percenta a Kresťanskodemokratické hnutie 8,31 percenta. Smer-SD by mal v 150-člennom parlamente obsadiť 50 kresiel, SDKÚ-DS 31, SNS a SMK po 20, ĽS-HZDS 15 a KDH 14 kresiel.
Mimoparlamentnými stranami sa stali Komunistická strana Slovenska (3,88 percenta hlasov), Slobodné fórum (3,47 percenta), Aliancia nového občana (1,42 percenta), Hnutie za demokraciu (0,63 percenta), NÁDEJ (0,63 percenta), Ľavicový blok (0,39 percenta), Združenie robotníkov Slovenska (0,29 percenta), Občianska konzervatívna strana (0,27 percenta), Slovenská národná koalícia - Slovenská vzájomnosť (0,17 percenta), Slovenská ľudová strana (0,16 percenta), Agrárna strana vidieka (0,13 percenta), Prosperita Slovenska (0,13 percenta), Strana demokratickej ľavice (0,12 percenta), Misia 21 - Nová kresťanská demokracia (0,10 percenta) a Strana občianskej solidarity (0,10 percenta). Oficiálne výsledky volieb uvádzame na POSLEDNÝCH SPRÁVACH.
Účasť: 54,67 percenta
Na sobotňajších parlamentných voľbách sa zúčastnilo 54,67 percenta oprávnených voličov. Ide o historicky najnižší záujem občanov o voľby do zákonodarného zboru od pádu komunizmu. Možnosť spolurozhodovať o veciach verejných najviac oslovila ľudí v prvých slobodných voľbách po roku 1989. V júni 1990 prišlo k volebným urnám rekordných 95,39 percenta občanov. Druhú najvyššiu účasť Slovensko zaznamenalo v roku 1998, keď o budúcom smerovaní krajiny rozhodovalo 84,24 percenta voličov. V roku 1992 využilo svoje volebné právo 84,2 percenta občanov, o dva roky neskôr v predčasných parlamentných voľbách 75,65 percenta a v roku 2002 hlasovalo 70,06 percenta voličov.
V zahraničí volili najmä SDKÚ-DS
SDKÚ-DS volila takmer polovica (49 percent) zahraničných Slovákov, ktorí celkovo poslali do sobotných volieb do NR SR 541 platných hlasov. V preferenciách zahraničných Slovákov SDKÚ-DS s 265 hlasmi výrazne predstihla svojho rivala Smer-SD, ktorých volilo 13,5 percenta v podobe 73 hlasujúcich. Na treťom mieste je KDH s deviatimi percentami a priazňou 49 zahraničných voličov, na štvrtom SMK so 7,4 percentami a 40 voličmi. SNS si prialo vidieť v parlamente 5,9 percenta, teda 32 zahraničných voličov, ĽS-HZDS päť percent, teda 27 voličov, Slobodné fórum 4,1 percenta, teda 22 hlasujúcich. Ostatné strany získali menej ako dve percentá preferencií, teda desať a menej hlasov. O voľbu poštou prejavilo záujem 582 Slovákov s trvalým pobytom v zahraničí, ktorí mali prvýkrát možnosť zapojiť sa do rozhodovania o kreslách v Národnej rade SR. Najviac žiadostí o poslanie hlasovacích lístkov prišlo z Čiech, ale hlásili sa aj voliči z USA, Kanady, Mexika, Kuvajtu, Izraela či Nového Zélandu. Na Slovensko sa vrátilo 543 obálok, v nich bolo 541 platných hlasov, účasť bola 93 percent voličov.
Nový parlament sa zíde do 30 dní
Nový parlament sa podľa ústavy zíde do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Ustanovujúcu schôdzu novej Národnej rady SR zvolá prezident SR Ivan Gašparovič. Ak by tak neurobil, noví poslanci sa zídu automaticky na 30. deň po vyhlásení výsledkov volieb. Ustanovujúcu schôdzu bude riadiť súčasný zastupujúci predseda parlamentu Béla Bugár. Do jeho rúk noví poslanci slávnostne zložia sľub. Nato by v tajnej voľbe mali zvoliť nového predsedu parlamentu, ktorému vzápätí Bugár odovzdá vedenie schôdze. Na prvej schôdzi sa parlament dohodne aj na počte podpredsedov snemovne a v tajnej voľbe bude o nich hlasovať. Na zvolenie členov vedenia NR SR je potrebných najmenej 76 hlasov.
Zákonodarný zbor zriadi na prvom stretnutí aj parlamentné výbory - mandátový a imunitný, výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, eurovýbor, ústavnoprávny výbor a osobitné kontrolné výbory na kontrolu činnosti SIS, VOS a NBÚ. Zároveň rozhodne o počte a poslaní ďalších výborov, ktoré nemá v zákone striktne určené, a dohodne sa na ich zložení.
Vláda podá po ustanovujúcej schôdzi nového parlamentu demisiu do rúk prezidenta. Svoju funkciu však vykonáva až do vymenovania nového kabinetu. Ten je povinný do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred poslancov, predložiť im svoj program a požiadať o vyslovenie dôvery. Na vyslovenie dôvery je potrebný nadpolovičný počet prítomných poslancov, pretože ústava osobitne neupravuje kvórum na vyslovenie dôvery vláde po predložení jej programového vyhlásenia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
