sekúnd po spočítaní hlasov. Na stole sú šachy s časomierou, ktorá je nastavená na korešpondenčnú partiu. S koncovkou - možno - o mesiac či aj dva. A volič, ktorý namiešal zaujímavé karty, bude o chvíľu dopletený úplne. Ak už nie je. Dôležité je nestratiť hlavu. Figúrky sa možno o chvíľu pohnú, kľúčové veci však majú hlbšiu platnosť.
Predovšetkým: Robert Fico môže naznačovať programové debaty či priam konferencie, ktoré sa práve akože rozbiehajú. Platí stále fakt, že práve programovo je pre Fica ďaleko najkomfortnejšia koalícia so SNS a HZDS. Pre strany Slotu a Mečiara je príznačné, že program je asi ten osemdesiaty dôvod, prečo pôsobia v politike. Aj keby ich mali vypracovanejšie a najmä SNS v základnom súlade s rozumom, "kompromis" so Slotom, napríklad na otázke bytov zadarmo pre každú rodinu, ktorá splodí dieťa, je vec štyroch sekúnd. Takáto koalícia je pre Fica ďaleko najpohodlnejšia i preto, že v SNS má intelektuálne menejcenných a v HZDS rovnocenných partnerov, s ktorými ho nečakajú tvrdé súboje o akési daňové sadzby či indexy valorizácie dôchodkov. Najmúdrejší v koalícii bude Igor Šulaj (až sem sme dospeli). Čo je nesmierne dôležité, zostavu Smer-SNS-HZDS očakáva i väčšina voličov Smeru. Ani nesporné slabiny, ktoré sú v hrozbe rozpadu HZDS (a zrejme i SNS) a medzinárodných súvislostiach, nedokážu zásadne vyvrátiť, že toto je Ficov variant snov. (Idiot by bol, keby nebol, pravda, ani toto sa nikto neodváži tvrdiť s istotou.)
Analýza dôvodov, prečo Fico rozohráva - zdá sa - dlhú partiu, je viac pre psychológov ako politológov. Už viackrát sa správal "nepoliticky" (napr. keď rezignoval na isté víťazstvo v zápase o predsedu SDĽ). Isteže je možné, že v jeho očiach majú hľadiská, ktoré hovoria pre a proti tej-ktorej koalícii, inú váhu. Ak chce sám seba budovať ako politika európskeho formátu s perspektívou povedzme na desať rokov (hrôza, čo?), tak môžeme pripustiť aj inú hierarchiu argumentov. Hoci sú naivné, lebo Mečiar (resp. Veteška či iný eventuálny nástupca) a Slota sa budú plaziť v Bruseli aj po štyroch, len aby dokázali, že už nie sú, čo bývali... A Fico by zlízol uznanie za "prevýchovu".
Samozrejme, nedá sa ignorovať ani fakt, že biznis pozadie má v Smere tiež nejaké slovo. A radšej by videli koaličný formát s KDH a SMK. Snahou o prienik medzi dvomi predstavami, alebo skôr signálom, že hľadá kompromis, by potom mohol byť Ficov výmysel Smer-KDH-SNS, ktorý je reálny asi rovnako, ako súhlas KDH s interrupciami.
Ak Fico má o čosi viac rozumu, než na koľko vyzerá, zámerom hry na programy a konzultácie je toto: Tlačiť všetkých, čo sedia okolo stola, do ústupkov, do akých by nešli, keby Smer vyložil karty a rokoval s "vyvolenými" priamo. Bilaterálne, medzi štyrmi očami, môže na HZDS a SNS vždy licitovať, že pôjde s KDH a SMK, ak toto a tamto nie. Napríklad (a zjednodušene) - Mečiar nebude predseda parlamentu, ale kosiť trávu v Elektre. A naopak - to isté s KDH a SMK: Všetky eurofondy Smeru!, napríklad. A tak podobne. Medzitým sa naivná verejnosť oblbuje rečami o dvoch sadzbách DPH či poplatkoch v zdravotníctve. Kúzlom týchto rokovaní, okrem skrytého politického nátlaku, ešte bude, že o podmienkach pre jedných nič nevedia druhí a Smer zhromažďuje a triedi informácie, na základe ktorých si ďalej vylepšuje rokovacie pozície.
V takto výhodnej situácii sa Smer ocitá preto, lebo tri strany pravice, ktoré sú dokopy silnejšie (65 vs. 50 mandátov), postavili samy pred seba dve bariéry: Vzťahovú (KDH vs. SDKÚ) a morálnu - spolupráca s Mečiarom (HZDS). Absolútna otázka pre Hrušovského a čiastočne Bugára v tejto pozícii teda znie, či sa v hre neobjavujú už aj iné princípy, ktorých váha je aspoň porovnateľná s embargom na Mečiara či problémom KDH-Dzurinda. Pretože: SMK, KDH a SDKÚ volili ľudia, približne milión, ktorých prevažná (drvivá?) väčšina nechce, aby v situácii, keď majú možnosť a silu zasiahnuť, rozhodoval o tvorbe vlády a teda budúcnosti štátu výhradne Robert Fico. Hrušovský, Bugár a Dzurinda to boli, ktorí - každý osve - vyhlasovali, že Smer-HZDS-SNS je "najhoršie riešenie". Niet jediný dôvod sa domnievať, že za dymom a clonou, ktorú vytvára, Fico smeruje k niečomu inému. On nemá zábrany používať Mečiara či ako kartu, alebo budúceho partnera. Má niečo spoločného s etickými princípmi, že Fico má výhodu simultánky, ktorá nie je podložená ani matematicky, len preto, lebo nemá mantinely?
Existuje zopár ťahov, ktoré nemusia viesť k pravicovej koalícii, ale aspoň prinútia Fica priznať farbu. KDH, SMK a SDKÚ zrádzajú vlastných voličov, ak sa z alibizmu, márnomyseľnosti a pohodlia vzdávajú krokov, ktoré by Ficovu situáciu skomplikovali. Principiálne riešenie je - zrejme stále - odchod do opozície. Hromadne. Nie je však vôbec jedno, akou cestou sa tam dôjde.
Peter Schutz
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
