POVOLEBNÝ LIFE

Uplynulý víkend žilo Slovensko ostro sledovanými a dôležitými voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky. Politickými kartami miešalo takmer 55 percent oprávnených voličov, medzi nimi i prvovoliči, ktorých však nebolo veľa. Ba naopak, mladých to v sobotu k volebnej urne veľmi neťahalo. Odborníci na spoločenské vedy, ale i staršie generácie mladým vyčítajú napríklad to, že si ťažko a len nedávno vydobytú demokraciu nevážia. Pritom na Slovensku existuje nemálo či už občianskych združení, novinárov a iných, ktorí sa snažia o čo najväčšiu transparentnosť politiky. Ich snaha však bude zbytočná, ak politiku nebude mať kto kontrolovať.

AKÝ MLADÝ VOLIČ VLASTNE JE?

Je nepochybné, že mladí ľudia sú veľmi lákavým sústom pre politikov a politické strany, uchádzajúce sa o ich priazeň. Aj keď prvovoliči predstavujú zo všetkých oprávnených voličov len asi osem percent, podľa sociológov sú príťažliví najmä preto, že ich názory ešte nestihli byť ovplyvňované do takej miery, aby si voči politike stihli vybudovať istý odpor. Čo sa týka strán, ku ktorým mladí inklinujú, ich zbierka je vzhľadom na politické spektrum pomerne pestrá. Ak vo voľbách v roku 2002 boli pre túto vekovú kategóriu atraktívne najmä strany Smer a ANO, dnes stranu predstavujúcu liberalitu, vystriedalo Slobodné fórum, i keď volebné výsledky hovoria niečo iné. "Podštandardne mladí inklinujú aj k stranám KSS, KDH, HZDS, alebo SMK," povedala pre Ťahák analytička Inštitútu pre verejné otázky (IVO) PhDr. Oľga Gyarfášová, ktorá sa opierala o výskum z novembra roku 2005. Z jej pohľadu bol vo voľbách hlavnou črtou tejto skupiny predovšetkým väčší počet nerozhodnutých voličov.

NEZÁUJEM JE UŽ TAKMER KLIŠÉ

Podľa PhDr. Zuzany Kusej, CSc., sociologičky Ústavu sociológie SAV v Bratislave je pre mladých prvoradým odpudzujúcim faktorom politiky pasivita, akou sa do nej zapájajú ich rodičia. "Určitý druh odcudzenia je v tom, akým spôsobom sa v súčasnosti politika pestuje. V súčasnosti ide o dosť neautentickú politiku, čiže mladí vidia rodičov na politiku nadávať, avšak ju účinne neovplyvňujú." Oľga Gyarfášová však tento problém vníma opačne, keď je tento nezáujem akýmsi sympatickým prejavom normálnosti. "Môžeme ho vnímať aj ako istý luxus, ktorý si už môžeme dovoliť. Znamená to, že Slovensko sa stalo štandardnou demokratickou krajinou, v ktorej nie sú ohrozené základné princípy demokracie." Podľa výskumov je príčinou apatie aj neznalosť toho, ako politický systém funguje, alebo tradičné dôvody, ako napríklad to, že mladí neveria, že ich účasť môže niečo zmeniť.

PREDVOLEBNÁ AGITÁCIA SA NENOSÍ

Pred voľbami sa vyslovene premnožili aktivity súvisiace s kampaňou vo forme stretnutia so študentmi na stredných, či vysokých školách. Ozývajú sa ale hlasy, ktoré tvrdia, že politika na akademickú pôdu nepatrí. Zuzana Kusá tento problém vníma ako minulým režimom ovplyvnenú mentalitu. "Na Slovensku sa po období ovládania inštitúcií jednou stranou, možno i v dobrom úmysle politika zo škôl vypudila. Chybou teda je, že mladí si akoby nemajú kde robiť svoju politiku." Napríklad v susednom Rakúsku sa na univerzitách vedie pomerne čulý politický život, pretože tamojšia akademická pôda je istým zmyslom povolená aj ako politická. Nie však v zmysle kampane, ale vo vytvorení možností pre študentov pestovať svoje kluby, či argumentovať rôznymi názormi. Ako ale sociologička hodnotí predvolebnú kampaň týchto volieb? "Považujem za trápne, ak pred voľbami robia výlučne politici výjazdy na univerzitnú pôdu, na ktorej svojím spôsobom agitujú."

Mladí ľudia zvyknú veľmi často názory i preberať. A to bez toho, aby si napríklad aj na politiku vytvorili svoj vlastný pohľad. Preto sa mimoriadne často objavujú vyjadrenia typu: "Môj hlas neovplyvní nič." Mladšie generácie žiaľ nezažili epochu, keď bola táto, dnes iba nevedomosťou zahmlená veta, krutou realitou...