verejného a kultúrneho života, ale aj začiatkom kontrol. Tak to bolo od roku 1920 a máj roku 1921 nebol výnimkou.
Sťažnosti úradníkov
Už od januára prebiehali kontroly v ústav och sociálnej starostlivosti na východnom Slovensku a v Košiciach aj v zdravotníctve. Komisia ministerstva zdravotníctva z Prahy a prednosta oddelenia pozemných stavieb Ministerstva verejných prác prišli na týždňovú inšpekciu nemocníc na žiadosť ich zamestnancov. Sťažovali sa na preťaženosť agendou, ktorá bola neúmerne veľká preto, lebo bolo málo pracovníkov pre nedostatok miestností. Nemali kde sedieť a kanceláriu mali aj na chodbe. Tak to bolo vo všetkých zdravotníckych ústavoch. Stiesnené podmienky boli aj v iných košických štátnych inštitúciách, o čom sa presvedčila hĺbková inšpekcia za účasti samotného ministra Grúbera a župného radcu Bullu.
Osobitnú pozornosť venovali minister s radcom Ústavu Komenského, Ústavu Československých vojnových poškodencov, Invalidnému domu, Červenému krížu a nemocenskej poisťovni, ktorým prisľúbili finančnú pomoc a Ústavu Komenského aj nové zariadenie do dielní. Minister sa stretol aj so zástupcami košických a prešovských občanov a spolkov, ktoré ho požiadali o pomoc v riešení nezamestnanosti a zúfalej bytovej situácie. "Nezamestnanosti môžem čeliť iba podporami a vláda príspevkami na výplaty zamestnávateľom. Ako napr. v Lučenci, aby mohol zamestnávateľ vyplatiť robotníkom mzdy a neprepustiť ich" sľúbil Grúber.
Práve počas jeho návštevy vyšla v Slovenskom východe správa o tom, že mesto Košice schválilo projekt adaptácie 36 drevených barakov v Barci na obytné priestory za desať miliónov korún. V roku 1921 bolo v Košiciach štyritisíc štátnych zamestnancov bez vyhovujúceho bývania a bez rodinných bytov pričom na jeden byt bolo štyridsať žiadateľov. Štátni zamestnanci boli nútený bývať, kde sa dalo. Nocovali vo vagónoch, prístreškoch a miestach ohraničených štyrmi stenami a strechou, v predražených podnájmoch ba aj v kanceláriách. Verejnosť bola pobúrená situáciou siedmich sudcov a štátneho zástupcu, ktorí by sa stali bezdomovcami, keby všetci siedmi nespali v kanceláriách. "Železné postele mali požičané z blázinca, slamníky z väznice a za takýto komplet platili aj poplatok a navyše zodpovedali za inventár kancelárie" - napísal Slovenský východ.
Riešením bytovej krízy mali byť baraky v Barci narýchlo postavené počas prvej svetovej vojny ako nemocnica. Boli z dreva. V lete bolo v nich horúco a v zime chladno.
Verejná diskusia o bývaní
Magistrát dal toto núdzové riešenie bývania na verejnú diskusiu, pretože vláda vyčlenila na rekonštrukciu barakov päť miliónov korún. DO diskusie sa okrem štátnych zamestnancov bez bytov zapojil aj Spolok inžinierov a architektov v Košiciach. Jej výsledok predložil aj s petíciou štátnych zamestnancov priamo ministrovi Grúberovi. Adaptáciu považovali "budúci" obyvatelia barakov aj architekti s inžiniermi za nevýhodnú a najmä škodlivú zdraviu. Steny z dvojitých dosiek boli bez izolácie, vyplnené pilovinami a nezaručovali udržanie teploty v zime ani pri intenzívnom kúrení. Hygienické podmienky, aké by poskytovalo toto bývanie, boli nemysliteľné, i keď štrnásť rodín malo slúžiť spoločné WC, ešte k tomu vzdialené 60 metrov od baraku. Iba kanalizácia by pohltila dva milióny korún.
Minister neočakával, že počas kontroly na ktorú prišiel, ho prekvapí aj tento problém. Za deň sa u neho vystriedalo množstvo sťažovateľov, ktorí protestovali proti takémuto riešeniu. Prizval aj zástupcov politických strán, poštových a telegrafných zriadencov, finančných úradníkov, ktorí vyhlásili, že majú odpor voči nasťahovaniu sa do takýchto vojenských barakov, lebo vojnové časy sú už preč. Za jediné riešenie tejto situácie považoval Grúber vypísať verejnú súťaž na iný spôsob adaptácie alebo výstavby bytov.
Falšovanie potravín
Kontroly a to veľmi potrebné boli na kvalitu mlieka a na ceny potravín. Špekulantov s potravinami odhaľoval protiúžerový úrad sídliaci v Košiciach, no nestačil na falšovateľov mlieka, ktorých pribúdalo. A čoraz viac pribúdalo v mlieku vody. Výskumná stanica v Bratislave vyslala na východné Slovensko svojich pracovníkov, aby odobrali vzorky mlieka v mliekárňach aj na trhoch. Výsledky kvality mlieka za mesiac máj predložila košickému magistrátu. Boli šokujúce: v 37 prípadoch obsahovalo mlieko 60 percent vody, u 20 obchodníkov 50 percent vody, v ďalších niekoľkých desiatkach prípadov 30 - 40 percent vody, v dvanástich prípadoch 20 - 30 percent a u sto predávajúcich 10 - 20 percent vody. Po tejto kontrole zriadili v Hospodárskej škole v Košiciach stálu výskumnú stanicu.
Prešovská serióznosť
Prešov bol protikladom Košíc v kvalite potravín a mlieka a kontroly hovorili o serióznosti a poctivosti predaja, aj keď by sa určite našli falšovatelia. Nákupné a konzumné družstvo verejných zamestnancov na Slovensku Centropol otvorilo v budove ???? na Husovej ulici svoju filiálku. Nízka cena a dobrá kvalita vyvolali nespokojnosť medzi prešovskými obchodníkmi, ktorí tvrdošijne predávali pečivo za vyššie ceny. Pre celé Slovensko boli od 1. mája určené ceny žemlí na 60 halierov a iného pečiva na 50 halierov. Museli byť upečené zo zahraničnej múky a vážiť 48 g. Ceny kontrolovala polícia a každé porušenie sa skončilo trestným oznámením. Aj na majiteľa reštaurácie v Košiciach na Hlavnej 18 Jakuba Štarka, ktorý ponúkal kvalitné a chutné jedlá, ale za neprimerane vysoké ceny, ktoré boli 2 - 3 násobok bežnej ceny.
V úvode sme spomenuli prebudenie kultúrneho života. V máji patrilo k nemu majálesy v prírode, v Košiciach boli na Bankove, kde usporiadali aj "Prvý slovenský študentský majáles", ktorého spoluorganizátorom bol Vlčkov spolok pre podporu slovenských študentov na stredných školách. Majálesy boli aj v Michalovciach a Spolok ČSČK v Humennom usporiadal už "IV. akadémiu ČSČK", z ktorej venoval tritisíc korún chudobným žiakom škôl v Humennom na stravu a šatstvo na čo prispela aj tamojšia vojenská posádka. YMCA usporiadala cyklus vychádzok po Košiciach, Spolok priateľov prírody obľúbené vychádzky do blízkeho aj vzdialenejšieho okolia. V máji začínali dvojdňovým výletom na Krásnu Hôrku. Obľúbené boli vychádzky do Košických Hámrov, Opátky, na Prednú Holicu, Jahodnú, kde mal spolok útulňu. Spolky začali vonku telovýchovné popoludnia pre deti aj zbierky už na zimné mesiace.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
