miesto bojov medzi ruskou a rakúsko-uhorskou armádou, má bohatú históriu a vzácne svetské aj sakrálne pamiatky.
Z prvých sú to najmä bývalé kaštiele, najstarší z nich postavený už v roku 1593, ktorý patril šľachticom Šeredyiovcom, stál na mieste dnešného Lesného závodu. Niektoré údaje hovoria, že bol postavený už v polovici 16. storočia. Počas 400 rokov jeho existencie bol niekoľkokrát prebudovaný a menil svoju podobu. Zachovala sa z neho fotografia z roku 1906. V 17. storočí v ňom mala Helena Zrínska evanjelickú kaplnku, v ktorej sa často zdržiavala. Po skončení stavovského postavenia Františka II. Rákociho a po jeho odchode do exilu, kaštieľ prešiel do vlastníctva Erdëdyovcov a nakoniec patril Cléry - Aldrigenovcom. Od roku 1907 bol majetkom štátu. V 60. rokoch uplynulého storočia vyhorel a dodnes sa z neho zachovali ruiny.
V blízkosti kaštieľa a kostola sv. Žofie si dali Rákociovci v prvých rokoch 17. storočia postaviť renesančný kaštieľ s rohovými vežičkami v barokovom slohu. V roku 1660 sa v ňom uskutočnili rozsiahle úpravy a ešte predtým v roku 1640 v jeho blízkosti bol postavený už spomínaný kostol sv. Žofie. Rákociovci bývali spočiatku striedavo na hrade a v kaštieli a potom bol ich sídlom už len kaštieľ.
Po skončení posledného stavovského povstania časť Makovického panstva a Zborova pripadla Aspromontiovcom. Gróf Aspromonti bol manželom Júlie Rákociovej a tento majetok spravovali ešte v 18. storočí. Druhá časť panstva a Zborova prešla na Szirmayovcov. Rákociovský kaštieľ bol počas druhej svetovej vojny poškodený a v polovici 20. storočia nakoniec aj zbúraný.
V Zborove bol aj tretí barokový kaštieľ postavený v polovici 18. storočia. Patril rodne Szirmayovcov a práve tento sa nachádzal neďaleko terajšej policajnej stanice. Aj tento kaštieľ bol počas prvej svetovej vojny poškodený a zničený. Zachovala sa z neho len pohrebná kaplnka pri škole. Najvzácnejšou sakrálnou pamiatkou Zborova je r. k. kostol zasvätený sv. Margite Antiochijskej. Na konci 13. a začiatku 14. storočia mal podobu prevážne drevenej kaplnky a drevený kostol sa tam uvádza aj v 15. storočí. Ku kostolu v roku 1550 boli pristavené dve bočné kaplnky v podobe kríža a v roku 1622 dostal kostolnú loď s barokovou valenou klenbou s lunetami. Donátorom úpravy bola Alžbeta Rákociová a v tomto období bola zbarokizovaná aj južná kaplnka s bohatou štukovou výzdobou. Vonkajšia úprava fasády s kvadrovaním okolo okien je z roku 1877.
V interiéri kostola je renesančno - barokový oltár s patrónkou kostola s bohatou architektúrou a plastikou sv. Margity s uvedením roku úpravy 1646 keď náklady na ňu poskytol Ladislav Rákoci. Barokový oltár sv. Kríža, Gotická plastika Ukrižovaného a barokový obraz Madony v tepanom striebornom obale je zo 17. storočia. Kalichy, cibórium a monštrancia je zo 17. a 18 stor. Mnohé vzácne predmety z kostola sú v Šarišskom múzeu v Bardejove a v Budapešti.
Vežové hodiny na kostole sv. Margity sú z roku 1662, zvony z roku 1628, 1640 a 1641 pochádzajú od prešovského zvonolejára Juraja Virdta. Počas prvej svetovej vojny boli demontované a použité pre vojnové účely. Nové zvony tam umiestnili v roku 1921.
Ďalšou významnou sakrálnou pamiatkou obce je kostol sv. Žofie v roku 1731 bol barokovo upravený. Jeho pozdĺžna trojloďová vnútorná úprava je renesančná, na priečelí z východnej strany štítu sú dve veže, svätyňa je orientovaná na západ. V prvej svetovej vojne kostol vyhorel a vtedy sa zrútila aj baroková klenba. V roku 1934 bola loď kostola pokrytá šindľom. V polovici 20. stor. sa kostol využíval ako sklad, čim sa urýchlilo chátranie vzácnej stavby. Nedávno bol za pomoci Krajského pamiatkového úradu v Prešove upravený exteriér kostola a pripravuje sa aj jeho vnútorná oprava. Kostol stál blízko renesančného kaštieľa Rákociovcov. Práve tam sa nachádzal aj vzácny park s alejou 100 líp Františka Rákociho, ktorými označoval listy, zasielané pre viedenský dvoj. Alej bola v prvej svetovej vojne zničená a v 60. rokoch uplynulého storočia aj vyrúbaná.
Z ostatných sakrálnych pamiatok spomeniem barokovú kaplnku sv. Anny pri farskom kostole, ktorej donátorom bola Juliana Rákociová, manželkou grófa Aspromonta a dcérou Františka I. Rákociho. Druhá kaplnka Ukrižovanie Ježiša Krista z r. 1757 je pri starej sv. Jána Nepomuckého pri moste cez potok Kamenec z roku 1769 a tá bola obnovená v roku 1957. Najstaršou kaplnkou je cintorínska pri ceste Poľska a najnovšia, zasvätená sv. Trojici je z roku 1922 pri križovatke do Chmeľovej a Stebníka. V minulosti tam bola aj židovská synagóga a k pamiatkam patrí aj nemecký cintorín padlých vojakov v 2. svetovej vojne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.