vyžiadali si deväť ľudských životov, si skôr narodení určite pamätajú. V ten deň obytný blok na Zápotockého ulici vybuchol kvôli úniku plynu. Tohto roku si pozostalí pripomenuli už 32. výročie.
Medzi nimi aj pani Nadežda Gerenčérová, ktorá pri tragédii stratila svoju sestru Vieru Smieškovú. V tom čase sa medzi ľuďmi šírili pochybnosti, či blok vybuchol ozaj kvôli plynu. Pani Gerenčérová o tom pochybuje ešte aj dnes.
"Sestra pracovala ako učiteľka na lesníckej priemyslovke," začína svoje rozprávanie pani Gerenčérová. "Večer sme u nej mali mať spoločne s rodičmi stretnutie. Presne v ten istý deň, ako došlo k výbuchu, oslavovala svoje 28. narodeniny. Na škole prebiehali maturitné skúšky, ale Viere dali voľno kvôli narodeninám. Určite v tom čase chystala oslavu a piekla koláče."
K výbuchu došlo poobede o 15.15 hod. Pani Gerenčérová pracovala ako lekárka a v čase nešťastia bola v práci. O tejto tragédii sa dozvedela od kamaráta, ktorého stretla pri odchode domov. "Predstav si, vybuchol blok na Zápotockého ulici," boli prvé kamarátove slová. "Ihneď som si uvedomila, že tam býva Viera. Kolegyne ma upokojovali, ale ja som hneď utekala na Zápotockého ulicu. Keď som tam dobehla, videla som ruiny, množstvo kričiacich ľudí a tiež hasičov. Bol to hrozný pohľad. Rodičia prišli ihneď po mojom telefonáte. Neostávalo nám nič iné, len dúfať, že Viera nebola doma. No večer o 17.15 ju našli," spomína so slzami v očiach pani Naďa. "Dôvod úmrtia bol - udusená. Naša mama sa z toho nikdy nespamätala."
Po Viere Smieškovej ostali dve deti: 6-ročné dievčatko Alexandra a 4-ročný chlapček Bohdan. Počas výbuchu boli v materskej škôlke. Deťom sa nešťastie snažili zatajiť, ale ich otázky naznačovali, že veľmi dobre vedeli, čo sa stalo. Detí sa ujala pani Gerenčérová a vzala ich domov. Starala sa o nich pol roka. Manžel Viery Smieškovej v čase výbuchu nebol doma. Učil na ľudovej škole umenia. Po pol roku sa staral o deti sám. Odsťahovali sa do Dubnice a neskôr do Nitry. Syn Bohdan pracuje v súčastnosti v Nitre v treťom sektore. Dcéra Alexandra je lekárkou v Liptovskom Mikuláši.
"Prvé mesiace po tragédii boli pre deti veľmi ťažké," spomína so slzami v očiach N. Gerenčérová, ktorá toto utrpenie prežívala spolu s nimi. Deti zosnulej pani Viery sa v škôlke stretávali s nepríjemnými otázkami svojich kamarátov o výbuchu a smrti ich mamy. "Bol to veľký tlak. Veľmi ťažko to prežívali," vzlyká pani Gerenčérová. Aj to bol dôvod, prečo sa s otcom po pol roku odsťahovali z Prešova.
Pri výbuchu obytného bloku zahynuli okrem Viery Smieškovej aj ďalší obyvatelia. V novinách vtedy písali o deviatich obetiach. "Vravelo sa, že tam zomrela aj nejaká tehotná žena a ľudia z blízkej dediny, ktorý tam priviezli niekomu koberec," spomína pani Naďa. Zdemolovaných bolo šesť rodinných bytov v prvom vchode, ale aj ďalšie byty vo vedľajšom bloku. "Túto tragédiu s radosťou využili zlodeji. Kradli zlato i vkladné knižky," hovorí pani Gerenčérová. Pamätá si, že týchto zlodejov neskôr chytila polícia.
Podľa tlače z roku 1974 sa na zisťovaní príčiny tragédie zúčastnil aj súdny znalec z odboru plynárstva, experti z Kriminalistického ústavu Federálnej správy VB v Prahe, z odboru defektoskopie, elektrotechniky, z odboru výbušnín a z odboru chémie. Ich záver bol, že na prípojke plynového potrubia, ktoré viedlo do suterénu bloku, unikal plyn. K výbuchu došlo v dôsledku postupného unikania zemného plynu v mieste napojenia prípojky na uličný plynovod. Zistilo sa, že na "kolene" hlavného rozvodu bol zvar urobený nezodpovedne a nebol ani dokončený po celom obvode. To spôsobilo únik zemného plynu.
O príčine tejto tragédie sa však medzi ľuďmi šírilo aj niečo iné. "V suteréne bol sklad civilnej ochrany. Ktovie, čo v ňom bolo a či to nespôsobilo výbuch," domnieva sa pani Gerenčérová. "Viete, za komunizmu sa o tom nesmelo hovoriť. Dokonca za mamou prišli ľudia z ŠtB a snažili sa ju presvedčiť, že sklad civilnej ochrany s tým nemá nič spoločné. Tvrdili, že kryt skladu je neporušený."
Príbuzným o údajnom úniku plynu zostali len dohady. Pátrali sme po pravde na rôznych miestach. Na radnici nás odkázali k plynárom, pretože mali k dispozícii len záznam, že príčinou tragédie bol výbuch plynu. Odpoveď sme teda hľadali v Slovenskom plynárenskom priemysle (SPP), ktorý je nástupcom vtedajšej Štátnej spoločnosti Tranzitný plynovod Praha. "Pracovníci tejto štátnej spoločnosti práce na plynovode nevykonávali," povedala nám hovorkyňa SPP Dana Kršáková. Kto vykonával tieto práce, sme sa nedozvedeli ani na Odbore civilnej ochrany na prešovskom Krajskom úrade, ani u hasičov, ani na polícii, kde takéto staré záznamy nearchivujú, ani na Odbore krízového riadenia na Obvodnom úrade v Prešove. O tejto tragédii nikde nemajú žiaden záznam. Príbuzní teda dodnes nepoznajú skutočnú pravdu. Zabíjal plyn, ako znie oficiálna verzia? Alebo príčinou boli výbušniny v sklade civilnej ochrany, tak ako sa o tom šepkalo medzi ľuďmi?
To už sa dnes pozostalí len ťažko dozvedia. Rany na duši im však zostanú bez ohľadu na to, či budú poznať skutočnú pravdu.
Autor: Martina HATOKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
