jarmách llístkov, ktoré sú úzko elipsovité až vajcovité a krátko stopkaté, holé. Kvety sa vyvíjajú v previsnutých, stopkatých strapcoch. Sú biele a voňavé. Plodom je holý, ploský a čierny struk.
Agát pochádza zo Severnej Ameriky. U nás sa v minulom storočí často vysádzal hlavne na pieskoch a na zalesnenie neúrodných pôd na južnom Slovensku. Okrem semien sa rozširuje aj koreňovými výhonkami. Listy sa vyvíjajú neskoro a ostávajú na stromoch až do tuhých mrazov. Z koreňa agát vylučuje jedovaté látky, ktoré hubí inú flóru. V súčasnosti sa už nevysádza, skôr je záujem ho odstraniť, ale pre jeho vegetatívne omladzovanie to ide ťažko.
Agát kvitne v druhej polovici mája a júni. Je významnou medonosnou rastlinou. Jeden strom môže poskytnuť až 8 kg medu. Med z agátu je žltkastý, so zelenkavým nádechom. Zle kryštalizuje a dlhý čas ostáva tekutý.
Ako liečivá rastlina sa zbieraju celé súkvetia počas kvitnutia. Suší sa rýchlo a opatrne, aby sa nezaparili. Agát je značne jedovatý, ale kvety sú neškodné. Príčinou jedovatosti sú látky bielkovinnej povahy - lektíny. V kôre, ktorá sa občas zbiera, sú toxalbumíny robín a fazín. Kvety obsahujú hlavne flavonoidné glykozidy robinín a a akaciín, biozidy (biokvercetín), malé množstvo silice s vonnými látkami nerol, farnezol a linalol. Droga má výrazne močopudné účinky a užíva sa aj na aromatizáciu čajovín. V ľudovom liečiteľstve sa kvetná droga užíva ve forme záparu pri kŕčoch rôzneho pôvodu. Z kôry sa vyrába homeopatický liek proti prekysleniu žalúdka, pri žalúdočných a dvanástnikových vredoch a pri migréne žalúdočného pôvodu. Z kvetov sa tiež niekedy izoluje silica príjemného pachu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
