veliteľ strednej skupiny vojsk Eduard Vorobiov. Na letisku sa s ním lúčil Michael Kocáb, ktorý absolvoval stovky hodín rokovaní so sovietskym vedením. "Bolo to najväčšie víťazstvo v mojom živote," povedal s odstupom času.
Vedenie krajiny bolo v roku 1968 krátko po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa prinútené podpísať so ZSSR zmluvu o dočasnom pobyte jeho vojsk na našom území. "Dočasný pobyt" trval 23 rokov.
Okupácia si vyžiadala 290 životov Čechov a Slovákov, 577 ľudí bolo ťažko zranených. Počet mŕtvych sovietskych vojakov nie je známy. Len pri jedinej tragédii v Bohodusove ich v januári 1991 pri výbuchu munície zomrelo 17. Škody spôsobené inváziou boli vyčíslené takmer na 15 miliárd korún.
Kocáb hovorí, že najťažšie boli rokovania so sovietskymi poslancami, členmi brannobezpečnostného výboru. "V snahe oddialiť odchod vojsk používali na nás rôzne triky vrátane vyhrážok a rôznych ultimát. Z tých boľševikov mi často behal mráz po chrbte."
Historik Eduard Stehlík napriek tomu tvrdí, že sovietske vojská od nás odišli najrýchlejšie ako mohli. V poslednom štádiu tu bolo 75-tisíc vojakov, 1220 tankov, 2505 obrnených transportérov a množstvo ďalšej techniky. "To nie je malá sila. Keby boli chceli, tak mohli ovplyvniť politickú situáciu buď v novembri, alebo potom," hovorí Stehlík.
Nezodpovedanou otázkou stále zostáva, koľko sovietskych vojakov sa tu takmer za 23 rokov vystriedalo. Stehlík nevylučuje, že ich bolo viac ako milión. Na základe dostupných informácií je presvedčený, že na našom území skladovali aj atómové zbrane.
Autor: sen, rp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
