číslo nemalo svoje znakové vyjadrenie, hľadali ľudia počítacie pomôcky, ktoré by im uľahčili prácu. Prvé primitívne "počítače" spočívali na myšlienke, na základe ktorej sú skonštruované dnešné pomôcky na tvorbu matematických predstáv najmladších žiakov. Na tomto princípe boli založené čínske tabuľky aj mechanické tabuľky starých Grékov a Rimanov "abacus". Postupne sa rozšírili po celej Európe. Tieto pomôcky uľahčovali obchodníkom počítanie, ale nebolo vždy bez omylu a bez duševnej námahy, no iný spôsob nebol. Naň museli obchodníci dlho čakať.
Dočkali sa, keď v roku 1642 Pascal zostrojil mechanizmus ozubených kolies, ktorý umožňoval sčítať a odčítať nastavené čísla. Tiež vyžadoval sústredenie a nebol bez duševnej námahy, lebo každé miesto čísla sa sčítavalo osobitne.
Po 50. rokoch sa objavila "Machina arithmetica", ktorú zostrojil Leibnitz. Táto po otočení kľuky spustila zariadenie, sčítajúce alebo odčítajúce všetky miesta nastavených čísel naraz. Pri po opakovanom otáčaní kľuky aj násobila. V ďalšom období "machinu arithmeticu" zdokonaľovali, objavil sa Hahnov stroj, Müllerov stroj, sériovo sa však nevyrábali, až v polovici 19. storočia, kedy sa rozhodli pre Thomasov arithmometer, veľmi podobný Leibnitzovej "machine arithmetica". A potom, ako keby sa spustila lavína počítacích strojov rôznych konštrukcií.
Po Thomasovom to bol Odhnerov patent sústavy papršlekovitého súkolia, počítací stroj Tim so stupňovitými valcami, Hamanov Mercedes - Euklid s úmernými ramenami. Tieto stroje neumožňovali spätnú kontrolu správnosti nasavených čísel a počtových úkonov, až ďalšie, prídavné zariadenia, ktoré zaznamenávali čísla na pás papiera. Aj nastavovanie čísel sa zdokonalilo od kolieskového po klávesnicové, až sa objavila kalkulačka s desaťklávesnicovou sústavou. A potom išiel vývoj míľovými krokmi do našej súčasnosti.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
