zemania dbať na bontón a správnosť naučenej latiny, nemčiny. Záľuba veršovať "po našemu" odrážala vyšší stupeň dôvernosti, rodinnejšie móresy. Preto je tu časté vytasovanie sa patriotizmom, opozíciou proti cisárovi a jeho vojsku, najmä veliteľom - nešľachticom. Boj zemepánov za "slobodu Uhorska" (szabadságharc) bol i bojom proti vmešovaniu sa cisára do samosprávy feudálnych pánov v záujme ľudských práv a slobôd poddaných. Časté rebélie šľachty viedli cisársky dvor k tomu, že tajne fedroval popudzovateľov poddaných k vzburám i povstaniu. V r. 1790 i neskôr sa šírili odpisy vyše storiadkovej veršovanky "Dobra novina śedlakom" - a nielen po valaloch Spiša. Verše dvíhali sebavedomie sedliakov: "Šak sme sto na jedneho, bac śe mame nikëho. My sme šerco v krajine, my poľa obrobime, šickych s chlebom živime, my hodnosc zaslužime --- Jest v čisarskej žadosci, žeby sme my śedlaci bic už panoch začali a poddaňstvo zrucali."
Sloboda lákala po francúzskej revolúcii všetkých. Ale "sloboda Uhorska" v ponímaní zemepánov bola iná ako "śleboda śedlakoch". Vsl. sedliaci, veriac Bohu a cisárovi, búrili sa proti poriadkom stoličnej samosprávy šľachty. Tak za povstania r. 1630 ako v r. 1790 - 1800, aj za povstania v r. 1831, rátali, že prevaha ich synov v cisárskom vojsku bude im podporou, nie šľachticom v správe žúp a cirkvi. Tajné huckania a verejné potupy viedli vždy ku krvavým obetiam a poučeniu sedliakov, že "politika - panské huncútstvo".
Pred polovicou 50. rokov sme so Štátnou knižnicou v Košiciach pripravili na vydanie Čorbovu kroniku vsl. sedliackeho povstania. Nebohý Dr. M. Potemra zo Št. študijnej knižnice zabezpečil podporu Ministerstva školstva, ktoré vydanie Čorbovho diela s "hodnotící studií dr. Halagy" považovalo za "naprosto potřebné a prospěšné", ba za "příkladné pracovní úsilí". Odporúčalo urýchlene stihnúť práve dokončované "ediční plány... pro r. 1955". No vydavateľstvo SAV o vedecko-kritické vydanie prameňa vsl. reči nestálo. Tak do prázdna vyznel i hlas z Bratislavy, že začiatok cesty k roku revolúcii (1848) treba viesť "od r. 1831, od vsl. roľníckeho povstania", nie od (vojenského) vystúpenia Štúrovcov (HČ 1953, s. 62/3).
Chýry, "že śe kraľ chudobe često ukazuje a že Moskaľ ku nam tuho maširuje" vyvracal i Čorba: "Co by vas tu knezstvo a paňstvo morilo, pomyślice sëbe, jak by pres vas žilo --- že poriadky robi, to kraľ rozkazuje, že o vas chudobnych jak ocec pečuje." Zeman - farár nemal slovo kritiky na pomer pán - poddaní. Nie z neho, ale z "porobeňa" (čarov) čerta všetkej "prośčave" vyvodil "velike bludarstvo, tak že už nemalo žadnej viry paňstvo".
"Dze śe perša burka prośčavy počala, chtora śe široko v tych stranoch rozśala", udáva kronikár Košice 19. júla takto: "Prave v tarhovy dzeň vir - ľarma nemalá, bo ked tam Lehocky (felčir dobre znamy) v cholere ratoval znamyma lekami, dachtore na pľacu od nich umirali, na co śe tam veľo ľudze pripatrali. Hned dachtore, blazni, v sebe uverili, žeby ten Lehocky (i druhe) travili. --- Tota ľarma śe tam, pravda, ucišila, ale skerz prichodzich v chyru rozširila."
Čorbovi, hoc ako "úd Spoločnosti" pánov písal predpojato, vďačíme za mnoho podrobností z povstania, i také, čo iné zápisy nemajú. Pre dejiny slovenčiny a národopis kraja je to nenahraditeľný prameň.
V júli - auguste si budeme pripomínať 175. výročie nielen popudu, ku ktorému došlo náhodou na košickom trhu. Aj skutočných príčin výbuchu povstania a množstvo obetí v kraji "Sedem stolíc" od Tisy po Tatry. Nimi Slovensko predbehlo revolučný rok 1848, prispelo k "vesne národov Európy", začalo revolty a zvraty, ktoré viedli k novovekej ekonomicko-sociálnej štruktúre bez kasty poddanstva.
Autor: O. R. Halaga, DrSc. h. c.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
