publikácii Stopy dávnej minulosti uvádza ako takéto polia vznikajú: "Voda pod zemou rozpúšťa vápenec a erupciami ho vynáša na povrch zeme. Po odparení vody sa minerály vyzrážajú a vytvárajú tenké kamenné vrstvičky a postupne zanášajú všetko, čo im príde do cesty. Vrstvičky sa ukladajú jedna na druhú, až sa za tisícročia vytvárajú celé polia a kopce. Poskladané z tenkých vrstiev pripomínajú letokruhy stromov." Niektoré sú už mŕtve, ale niektoré ešte žijú (na Sivej Brade).
Travertín skrýva mnohé deje dávnej minulosti a takýmto spôsobom sa vytvárajú prírodné múzeá. Jedno z nich je aj Dreveník. Voda, vytekajúca na povrch môže byť teplá, ale aj studená a krátery môžu ľuďom spôsobovať smrť únikom oxidu uhličitého. Vo vrstvách travertínu sa nachádzajú zvyšky ľudských a zvieracích kostier, odumreté telá živočíchov a rastlín. Z okolia travertínových polí pri Spišskom Podhradí pochádza množstvo archeologických nálezov z rôznych časových období, ktoré sú uložené v Pražskom národnom múzeu, Košiciach, Martine, Levoči, Poprade, Spišskej Novej Vsi, Budapešti, ale aj v zbierkach kaštieľa v Hodkovciach a inde. Mnohé artefakty sú naďalej ukryté vo vrstvách travertínových polí.
K travertínovým lokalitám v okolí Spišského Podhradia patrí skalná kopa, na ktorej stojí stredoveký Spišský hrad. Ďalšou lokalitou je Sobotisko
severovýchodne od hradu, ktoré má podobu oválneho bochníka. Pri ceste na Dreveník je Ostrá hora, ktorá sa vplyvom prírodných činiteľov rozčlenila na krasové bloky a štvrtou lokalitou je samotný Dreveník.
Všetky sa rozprestierajú na ploche viac ako 114 ha a pred niekoľkými rokmi boli vyhlásené za prírodné pamiatky.
Najkrajšou a najznámejšou travertínovou lokalitou je Dreveník. Niektorí odborníci pod tento pojem zahrňujú všetky spomínané travertínové miesta. Názov Dreveník pochádza pravdepodobne od dreveného hradiska, ktorá tam bolo v minulosti. V historických listinách sa Dreveník spomína pod názvom "Drvník alebo Durník". Na uvedených lokalitách sú ešte stopy po kráteroch, z ktorých vystrekovala voda.
Travertín z Dreveníka je veľmi vzácny a patrí k raritám Spiša. Vlastný Dreveník tvoria bizarné skaly, pripomínajúce stredoveké hradby, bašty a mohutné budovy. Vytvárajú kamenné mestečko, či kamenný raj. Skaly dosahujú výšku až 15 m. K najkrajším častiam Dreveníka patrí roklina Peklo. Sú tam kvapľové, aj ľadové jaskyne, pre ľudí neprístupné. Po prechode roklinou sa dostaneme na západnej strane na vrchol, na miesto pohanského pohrebiska, odkiaľ je nádherný výhľad na Branisko a okolité obce - Hodkovce, Behárovce, Granč-Petrovce, Žehru a iné.
Dreveník je bohatý na mnohé archeologické nálezy a niektoré z nich pochádzajú z obdobia spred 255 000 rokov. Medzi prvými, ktorých Dreveník zaujal, bol český pedagóg Jaroslav Petrbok, ktorý tam našiel množstvo črepov a nástrojov z rôznych časových období a kultúr. Dreveník preskúmal Dr. Neústupný, ktorý tam dokonca našiel veľký a vzácny poklad z doby bronzovej, pozostávajúci z 22 kusov. Obsahoval všetko, čo užívali muž a žena tejto doby. Našla sa tam sekerka, ihlice, náramky, prstene, náušnice, gombíky, náhrdelníky, hračky a i. Mnoho z nájdených predmetov je v Budapešti a Prahe. Niektoré sú súčasťou súkromných zbierok.
Dreveník využívali na sídlisko mnohé staré civilizácie. V 17. storočí pred n. l. lokalita už bola opustená, ale mnohé údaje o Dreveníku sú stále neznáme. Znova ožila v mladšej dobe bronzovej, v 8. - 9. storočí pred n. l. Dreveník sa stal prechodnou stanicou obchodných karaván, ktoré prenášali bronzové predmety z Karpatskej kotliny cez hrebene Karpát na územie Haliča a ďalej na sever. Našli sa tam nálezy po starých Slovanoch z rôznych časových období, ale najviac z 8. - 9. storočia n. l.
Dreveník je vzácny aj z botanického pohľadu. Je tam pestrá a jedinečná flóra, ktorá vzbudzuje pozornosť botanikov. Rastú tam prevažne rastliny, ktoré vyžadujú zásaditú reakciu pôdy a sú nenáročné na vlahu. Ku všetkým travertínovým poliam Dreveníka vedie náučný chodník.
Pavol Dvořák v spomínanej knihe uviedol jeden zaujímavý príklad, ktorý sa vzťahuje na travertínové polia pri Spišskom Podhradí a ktorý prirovnal podobnému prípadu, ktorý sa odohral aj v neďalekých Gánovciach. Za objaviteľa odliatku mozgovne z travertínu v Gánovciach sa považuje už spomínaný Jaroslav Petrbok.
Kameňolom pri Podhradí, v ktorom sa ťažil travertín, pred druhou svetovou vojnou patril majiteľovi Grünaphelovi. V roku 1941 (alebo 1942) pracovníci kameňolomu našli ľudskú lebku a pri tomto objave nebol prítomný žiaden odborník. Išlo o lebku človeka možno milión rokov starú. Nález si majiteľ odložil v trezore v Spišskej Novej Vsi a na to bol odvlečený do koncentračného tábora. Po vojne sa vrátil a lebku si z trezoru vybral, ale odišiel do Izraela. Bola to lebka možno najstaršieho človeka z Európy. Podobným spôsobom sa mnohé vzácne nálezy na Slovensku dostali do múzeí okolitých a iných štátov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
