vlády 2006 pôjdu s premiérom Ficom SNS a HZDS. Tak rozhodlo včera predsedníctvo Smeru. Podľa očakávania a prirodzeného poriadku vecí. Po najlepšej vláde, akú kedy Slovensko malo, nastúpi druhá najhoršia. Alebo prvá? Až také hrozné to zrejme nebude.

Napriek mediálnym šumom a sirénam, ktoré prognózovali úžasný záujem Fica o KDH a SMK, stalo sa len toľko, že prirodzené zákony politiky tentoraz na Slovensku neskolabovali. Smer nie je žiadna "sociálna demokracia", jeho zrod i vývoj lemujú neštandardné znaky, známe či aspoň povedomé z HZDS i SNS. Po tom, čo dosť podobná štruktúra vznikla vo Varšave a je pri moci v sedemkrát väčšom štáte, zmizli aj medzinárodné bariéry. Nebol dôvod, aby Fico hľadal u politických protinožcov, keď mal poruke pokrvných príbuzných. A mimoriadne prítulných: Práve fakt, že pre HZDS a SNS je už samotná pozvánka do vlády najvyššou ašpiráciou a vzhľadom na minulosť a povesť nemôžu vyskakovať, ich šance ešte nadhodnotil. Už to tu bolo dávno napísané, dá sa len opakovať: SNS a HZDS nielenže spĺňajú, ale preplňujú tri elementárne kritériá, ktorými sa riadi každá strana pri hľadaní vládnych partnerov: Očakávania voličov, programový komfort a podiel na moci. Vo všetkých troch parametroch je pre Smer konfigurácia s týmito dvomi ideálom. Na slovenskej scéne sú SNS, HZDS a Smer prirodzení partneri a každá iná kombinácia by pôsobila nenormálne.

Áno, Smer-SNS-HZDS je najhoršie riešenie pre krajinu. Hoci je zrejmé, že búrať plošne to, čo bolo postavené, nemajú zatiaľ guráž, dobrú stavbu rozoberú dôkladne. Čím dlhšie budú vládnuť, tým viac zásahov hrozí - to, že Fico dnes, v bázni pred zložitosťou problémov, rozpráva "len" o dvoch sadzbách DPH a rušení poplatkov, nesmie zmiasť. Vládnutie ich bude stavať pred nové a komplikované agendy, ktoré dokážu riešiť iba tak, ako dovolí ich skromná kompetencia. Brzdou im budú trhy a Brusel. Koruna sa pustí voľným pádom už dnes. A zrejme prudko - prví, čo pocítia túto vládu na vlastnej koži, sú dovolenkári, ktorí si práve idú kupovať eurá. NBS sa môže tešiť na intervenčné orgie. Totálnym paradoxom je, že strednodobo sa budú viezť na zdravej vlne, ktorú naštartovala "krajne pravicová vláda". Majú z čoho rozdávať. Tvoriť ekonomické prognózy dlhodobé sa však nedá. Úplne katastrofické scenáre by boli zatiaľ len politická konštrukcia. Netreba zabúdať, že politika je turbulentná a dokázalo by prekvapiť, keby vydržali 4 roky. Taktiež netreba preháňať s obavami o demokraciu, ľudské práva a právny štát. Našťastie, nežijeme už roky deväťdesiate. Smer-SNS-HZDS je konečne dôvod mať rád Brusel.

Dalo sa tejto vláde zabrániť? Po voľbách už zrejme nie. Fico sa iba tak nepreriekol, keď v nekontrolovanom afekte povedal, že zloženie "mal v hlave už v nedeľu osemnásteho". Tzv. programové rokovania boli divadlom, ktoré potreboval ako časovú vypchávku, aby svoju preferovanú koalíciu presadil vnútri strany, kde mnohí - zrejme i užšie vedenie - nemali jasno v jeho plánoch. Dôkaz nad dôkazy: Prečo vo finálnej baráži neuprednostnil SMK? Ak Fico tak túžil po spojení s KDH a SMK, ktoré by bolo politicky nepomerne komplikovanejšie ako s HZDS a SMK, aká je logika v tom, že po vypadnutí KDH, ktoré SNS vylučovalo, si predsa vybral Slotu? V SMK, ktorá sa doslova nevkusne vynukovala, by mal aspoň jedného medzinárodne rešpektovaného partnera, ktorý by akosi neutralizoval prítomnosť HZDS. Nie - on si vybral Mečiara aj so Slotom. Hahahaha. Existuje na Slovensku politológ, ktorý by nemal vrátiť diplom?

Odvrhnutie SMK je tiež nepriamym, ale jasným dôkazom, že je nepodložené obviňovať KDH, ktoré sa pre koalíciu so Smerom rozhodlo päť minút pred záverečnou, resp. odmietlo pravicový blok na čele s Dzurindom. V druhom prípade platí, že v zápase o HZDS (áno, až sem sme sa dostali) by Fico vždy dokázal prelicitovať protistranu. A čo sa týka prvej možnosti, viď vyššie - ak Fico nechcel SMK k HZDS, ako s ním mohol počítať do páru ku KDH??? Absurdné.

Keby na pravici, predovšetkým v KDH, dali vlastným vzťahovým problémom iba takú dôležitosť, akú si zaslúžia, hneď po oznámení výsledkov by oznámili vznik bloku "65 hlasov". A navrhli by Ficovi nejaký spoločný formát vlády. S ohľadom na európsku normu, ktorá platí všade inde, že s extrémom sa nediskutuje. A Fico by musel verejne a nahlas voliť medzi širokou koalíciou a paktom s extrémom. A ukázal by sa v plnej paráde, že kto je a čo predstavuje. SMK a SDKÚ však v túžbe za mocou de facto amnestovali Mečiara, čím premrhali morálny fór, ktorým mohli argumentovať z opozície. Škoda.

Koalícia pred štyrmi rokmi bola prísľubom extrémne dobrej vlády. Nevyšlo, bola dobrá, ale s veľmi vážnymi výhradami. Terajšia koalícia je prísľubom extrémne zlej vlády. Naplní sa táto analógia? Alebo to život dopletie úplne inak?