živote od skončenia súťaže zmenilo?
Slovenskú tanečnú scénu rozvíjaš spolu s Melániou na hip-hop fakulte, ktorú ste spoločne založili. Ako vám to ide?
- Je to úplne v kľude a máme plnú účasť. Zháňať podporu nejakých ľudí, sponzorov je ťažké a hlavne, aby si zohnal prachy pre decká, pre svojich ľudí, či už ide o zvuk, parkety, maľbu. Ja sám som tapetoval sálu v Petržalke a prakticky som to sám vybudoval. Ide to však v pohode, nedávno sme mali sme veľkú tanečnú šou v divadle Aréna, kde sme spojili dve tanečné školy. Bol to pekný, chutný program, ktorý trval hodinu a pol. Podporil nás takisto Marián Čekovský s bandom, ktorý nám hral. Myslím si, že je v dosť kľude, keď dvakrát vypredáš Arénu. O budúcnosť tanečnej scény sa neobávam. Ľudia to majú proste v sebe, niekto hrá futbal, niekto hrá šachy a takisto existuje určitá skupina ľudí, ktorá bude vždy tancovať a rozvíjať tanec tak ako napríklad my.
Pred rokom sa skončil Miliónový tanec, vďaka ktorému si medzi známy nielen medzi tanečníkmi ale aj ľuďmi. Ako sa za ten čas zmenil tvoj život?
- Som bohatší, to je pravda, ale nie je to všetko o prachoch. Peniaze nám pomáhajú rozvíjať napríklad školu. Nemôžem však stagnovať, pretože Miliónový tanec bola taká párty, ľudia sa pobavili a v podstate to bola hra o SMS-kách. Každý tanečník však išiel svojou vlastnou cestou a ja s Mel sme partneri, obklopili sme sa tanečníkmi a sme silnejší. Takisto viac cestujem a ešte viac sa zaujímam o tanec. Prestával som už pomaly dýchať v tom svojom štýle a toto ma viac nakoplo. Nie je to však tak, že si miliónový tanečník a teraz sa tým môžem prsiť desať rokov, pretože to ľudí nezaujíma. Musím na sebe makať, robiť projekty, trénovať, chodiť do posilňovne, mixovať hudbu a jednoducho robiť pre budúcnosť pre seba a ďalších ľudí.
Vďaka súťaži si sa dostal na Broadway. Aké to tam bolo?
- Celý Broadway trochu média nafúkli, no lektorov naozaj nenafúkli. Sú tam aj lektori, ktorí ti nesedia, no je to normálne ako to, že nie každý alkohol a nie každá žena ti chutí a takisto nie každý tanec ti chutí. New York som prežíval silno, lebo keď som vystúpil z lietadla a vyšiel som sa na ulicu, cítil som sa ako doma. Keď sa vrátim do rokov 19992-93, tak som sledoval rapy na MTV a celé ma to oslovilo. Bral som si z toho inšipiráciu, lebo iná možnosť ani nebola. V New Yorku som sa vciťoval do vecí, budov ako Brooklynský most a videl som v tom hip-hip a hip-hopové klipy, ktoré sa vtedy nakrúcali. Predtým boli klipy totiž viac ulicové a teraz sú viac klubové. Bol som proste v kolíske hip-hopu a cítil som sa ako doma. Videl som street dance, keď týpci drtili na ulici a to som proste ja, to je moja rodina, moja ulica. Ja som začiatkom 90-tych rokov žil na Slovensku, ale mentálne som bol v Bronxe.
Zobral si si z tej súťaže inšpiráciu aj z iných štýlov tanca ako je hip-hop?
- Určite. Niekedy to je tak, že veľa undergroundových raperíkov nadáva na iné štýly tanca a vysmievajú sa im. Týpci z New Yorku z Rock Steady Crew, ktorí stáli pri zrode hip-hopu alebo breakdanceu hovorili, že je jedno, čo tancuješ, zober si proste niečo z ľudoviek, z jazzu, baletu, írskych tancov, folklóru a urob si z toho vlastný štýl. Hip-hop je určité cítenie a ja ho mám a až v súťaži som to zistil. Ortodoxní raperi sa z toho vysmievajú, ale ja som si zobral inšpiráciu, vyskúšal všetky štýly a dávam to do svojho feelingu.
Nerozmýšľal si niekedy, žeby si to vyskúšal aj v tej hudobnej sfére a pomôžeš tak bratovi v Kontrafakte?
- KF je úplne iná zložka. Tanečník ma takú voľnú pózu, môžem tancovať v divadle, na plese, na ulici, na festivale, hocikde. KF má pózu, ktorú si chce strážiť a dáva to skutočne najavo. Nepovedal by som, že sa škatuľkujú, ale diktujú ako to má v hip-hope byť naozaj. Tanečník proste počuje hudbu a tancuje. Názory a taká politika KF musí byť rázna a pravá, oni diktujú skutočný hip-hop. Ja viem ako to je, preto sa vždy držím svojej laťky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
