diferenciál bánk. Podpredseda parlamentu za HZDS Viliam Veteška nedávno povedal, že pre banky by sa mala zaviesť 6-percentná daň na kladné rozdiely medzi úrokmi pri nákupe a predaji peňazí.
V praxi by to pre banky znamenalo dodatočné zdanenie už raz zdaneného príjmu. Najprv by sa 19-percentnou sadzbou zdanil hospodársky výsledok ako celok, a potom osobitnou sadzbou rozdiel medzi úrokovými nákladmi a výnosmi.
Dodatočné zdanenie by podľa Martina Chrena z Nadácie F. A. Hayeka neprinieslo žiadny efekt. „Ak by sa selektívne zdanil úrokový diferenciál, vyššie zdanenie by banky mohli premietnuť do vyšších poplatkov," povedal.
Ministerstvo financií sa k dodatočnému zdaneniu bánk zatiaľ nevyjadrilo. Podľa Mikuláša Geru z jeho tlačového oddelenia sa minister financií Ján Počiatek v pondelok stretol s Ficom, aby s ním hovoril o programovom vyhlásení vlády. „Predseda vlády a minister financií sa zhodli, že v snahe predísť rôznym špekuláciám zatiaľ nebudú bližšie informovať o návrhoch konkrétnych opatrení," povedal Gera.
Banky sa zatiaľ k možnému zavedeniu osobitnej sadzby dane odmietli vyjadriť. „Keďže nie sú schválené konkrétne kroky, nemôžeme zatiaľ zhodnotiť ich vplyv na bankový sektor," povedala prezidentka Asociácie bánk Regina Ovesny-Straka. „Verím, že dostaneme priestor na rokovania, kde budeme môcť s predstaviteľmi vlády otvorene diskutovať o pripravovaných opatreniach," povedala.
Kladný rozdiel medzi kreditnými a debetnými úrokmi chce zdaňovať aj maďarská vláda. Samostatnú päťpercentnú daň na úrokový rozdiel plánuje zaviesť od januára. Kabinet očakáva, že z dane ročne získa približne 25 miliárd maďarských forintov, čo je tri a pol miliardy korún.
Maďarská banková asociácia proti tomuto opatreniu chce podať protest na ústavný súd. Podľa Pétera Makraya z Erste Bank Hungary je daň, ktorá by platila len pre banky, diskriminačná. „Predpokladáme, že konečná podoba zákona bude napokon iná," povedal.
Čo je úrokový diferenciál
(of)
Hospodársky výsledok bánk je rozdiel medzi výnosmi a nákladmi, ktoré evidujú vo výkaze ziskov a strát. Súčasťou celkových výnosov alebo nákladov bánk sú aj ich úrokové výnosy a náklady.
Medzi úrokové výnosy bánk patria úroky získané z úverov pre obyvateľstvo či podnikateľov, ďalej sadzby, za ktoré banky požičiavajú peniaze iným bankám na medzibankovom trhu a úroky, za ktoré si ukladajú peniaze v Národnej banke Slovenska. Sťahovaním peňazí od bánk udržuje centrálna banka svoje kľúčové sadzby na úrovniach, ktoré sú pre ňu prijateľné - najmä pre plnenie inflačného cieľa.
Na strane úrokových nákladov je úročenie primárnych vkladov a sadzby, za ktoré si banky požičiavajú peniaze od iných finančných subjektov na medzibankovom trhu alebo od centrálnej banky.
Rozdiel medzi úrokovými výnosmi a nákladmi tvorí úrokový zisk, tzv. úrokový diferenciál, ktorý by Smer chcel zdaňovať osobitnou daňou.
Autor: mon/ľja
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
