napr. pre baníkov na 12 hodín denne, pre robotníkov v továrenských podmienkach na 11 hodín, Uhorsko ho nepoznalo. Zaostávalo za inými európskymi krajinami a tvrdilo, že pracovný čas je vecou dohody. Živnostenský zákon z r. 1884 pracovný čas iba predvídal nepriamo tým, že začiatok práce v továrňach sa nesmel určiť pred piatou hodinou ráno a práca nemala trvať dlhšie ako do 21.00 hod. s výnimkou nepretržitej prevádzky. Určité odchýlky platili pre deti a mladistvých do 16 rokov, obmedzenie alebo zákaz nočnej práce pre ženy nebolo žiadne. Maximálny pracovný čas učňov do 14 rokov bol 10 hodín, nad 14 rokov 12 hodín, pre deti v továrňach od 12 do 14 rokov, 8 hodín, do 16 rokov 10 hodín. V Uhorsku platila téza, že štát nemá čo zasahovať do trvania pracovného času, lebo medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorí sa na ňom dohodnú, existuje právna rovnosť. Prvýkrát bola zákonom zakázaná v Uhorsku nočná práca žien až v roku 1911. Podstatné zmeny v trvaní pracovného času nastali až po vzniku ČSR.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
