rokoch minulého storočia. Nebolo to preto, že by im voda zobrala mlyn. Jednoducho, zmenou systému poľnohospodárskej výroby v tomto období, postupne rušili všetky mlyny. Pozabudlo sa, že tieto mlyny mohli slúžiť aj potrebám roľníckych družstiev.
Mlynárstvo patrilo k najstarším remeslám. V dávnej minulosti to boli ručné, kamenné zariadenia, žarnovy, používané na mletie. Postupne sa tieto zariadenia zdokonaľovali. Svoj vrchol dosiahlo klasické mlynárstvo vo vodných mlynoch, kde základnou hnacou jednotkou bolo vodné koleso, ktoré sa vyskytovalo vo viacerých úpravách. Najviac používané vodné koleso približuje obr. č. 1.
Vodné mlyny sa stavali pozdĺž riek, na Spiši najmä pozdĺž Hornádu, ktorý im poskytoval dostatočné množstvo vody. Výnimkou neboli ani jeho prítoky. Zo známejších mlynov na Spiši je to Letanovský mlyn, mlyn pri Smižanoch, za Markušovcami, v Spišských Vlachoch, pri Kľuknave aj ďalšie. V Spišských Vlachoch malo mlynárstvo dlhoročnú tradíciu, o čom svedčí ich počet a technická úroveň až do ich zrušenia. Pôvodne tu boli štyri mlyny.
Starý mlyn (foto č. 2) patril medzi najstaršie. Nachádzal sa na okraji katastra Roveň smerom k Olcnave asi 3 km od mesta. Táto poloha ho predurčila k tomu, že bol vyhľadávaným mlynom aj záujemcami zo širšieho okolia. V roku 1907 ho posledný krát dali do prenájmu. Po roku 1921 tento, aj ostatné mlyny prevádzkovalo mesto. Na svoju dobu bol moderne vybavený. mal dve valcové stolice.
Ďalším zariadením mlyna bol šrotovník, krupár, múčne valce s nadväzujúcim mlynským zariadením. Podobné zariadenia prípadne v menšom rozsahu, mali aj ostatné mlyny.
Technické a ekonomické podmienky pre prevádzku mlyna sa podstatne zlepšili od roku 1921, keď vedľa mlyna bola postavená malá vodná elektráreň. Pre jej pohon bola inštalovaná vodná turbína, ktorá slúžila aj pre pohon mlyna. Na vtedajšie pomery, touto výstavbou, išlo o technický pokrok na hospodárne využívanie vôd Hornádu.
Ďalším mlynom pri ľavom brehu Hornádu bol Nový mlyn, asi pol kilometra od mesta. Prístup k nemu bolo po ceste cez pole zvané Štiavnik vedľa železničnej zastávky, okolo bývalého štrkoviska až k vlastnému mlynu. V roku 1910 bolo jeho zariadenie obnovené a rekonštruované. Mal podobné vybavenie ako Starý mlyn, ale v menšom rozsahu. V letnom období mlynský potok pre tento mlyn bol vyhľadávaným mietsom najmä pre mládež. Opisovaná, prístupová cesta je zrušená, sčasti zastavaná priemyselným objektom. Pokiaľ sa týka vlastného mlyna, pozostatky po ňom takmer už nie sú žiadne.
Vyšný mlyn využíval vodu Žehrice, prítoku Hornádu. Nachádzal sa na vyšnom konci mesta. Pre jeho polohu ho vyhľadávali najmä tí, ktorí nemali vlastný povoz.
Tento mlyn okrem mlynárskeho významu mal aj osobitné postavenie z hľadiska zásobovania mesta úžitkovou vodou pre potreby hasičov. V roku 1898 bola cez mesto zrealizovaná kanalizácia a vo Vyšnom mlyna bola napojená na mlynský potom. V prípade požiaru alebo na iné účely, bola spustená v mlyne voda do kanalizácie a tak zabezpečený dostatok vody pre hasenie požiaru. Na svoju dobu to bolo veľmi praktické moderné riešenie. Odstavením mlyna z prevádzky zrušili aj tento systém zásobovania vodou, čo treba len záporne hodnotiť.
Štvrtým mlynom bol menej známy Mlyn Zahorou. Využíval vody tamojšieho potoka. Dlho bol mimo prevádzky. V roku 1925 mesto dalo mlyn do prenájmu a o rok už bol v prevádzke. V júni 1927 vyhorel a dnes už nie sú po ňom väčšie pozostatky.
Postupným rušením mlynov, zanikalo aj mlynárske remeslo, ktoré v minulosti zohrávalo v živote poľnohospodárov významnú úlohu. Vodné mlyny sa stali minulosťou. z nich ešte pred niekoľkými rokmi mal šancu na záchranu Vyšný mlyn a jeho zachovanie ako historickej pamiatky na mlynárstvo. Žiaľ, ani k tomu sa nepristúpilo, iné záujmy zvíťazili nad pamiatkovými. Aj tento objekt bol odpredaný. Podobný osud stihol aj iné historické objekty v meste.
Autor: Ing. Jozef Rabatin
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
