znie veľmi čudne) je odovzdávanie moci ospalé a deje sa akoby kontinuálne, ako najprirodzenejšia vec na svete. Na 4.november 1994 ("noc dlhých nožov") to zatiaľ nevyzerá, hoci ministerstvá sa už upratujú a poriadne čistky určite ešte prídu. Ak nepočítame aféru s europoslancami, čo je dôsledok tvorby koalície, nie jej činnosti, vláda vlastne ešte škandál nemala. A to je už desať dní vymenovaná! I Maďari, ktorým sa od nástupu tejto vlády zježila srsť a strihajú ušami, aby dačo neprepočuli, sa musia uspokojiť so starými Slotovými výrokmi. Tie dostali europoslanci aj do elektronickej pošty, keďže nič čerstvého zo Žiliny neprichádza. Proste - skoro - nuda. Vôbec nič nepripomína, že na Slovensku sa práve odohrala síce nie zmena režimu, ale podstatne viac ako obyčajná zmena vlády.
Okolo programového vyhlásenia panuje veľký rozruch, ale to je len vypchávka do mediálnej uhorky, keďže konečný výsledok bude mať pramálo spoločné s analýzami, čo sa teraz prevaľujú po novinách. Počítať konkrétne, že čo narobí napr. druhá sadzba DPH či progresivita odpočítateľných položiek, sa nedá, lebo niet žiadnych záchytných bodov. To, že sa rozchádzajú vyjadrenia Fica a jeho ministra Počiatka, je známkou iba štábnej kultúry, nie toho, koľko nám spoločnými silami vytiahnu z vrecka. Zavedenie zníženej sadzby môžeme brať ako fakt, ale iba špekulovať, že na ktorej dani si výpadok vynahradia. Nie je vôbec jasné, či druhú sadzbu dajú iba na lieky, alebo aj na potraviny, a ak áno, tak na ktoré (lebo potraviny plošne by rozpočet zruinovali), a či pribalia, aby sa lízatko lepšie predávalo, i zníženú DPH na nejaké plienky, tangá či živočíšne uhlie. DPH je nekonečná pieseň, lebo každý si môže navrhnúť do menšej sadzby presne ten tovar, ktorý on pokladá za dôležitý (prípadne sám kupuje). To je presne jeden z kľúčových argumentov, prečo je druhá sadzba historický omyl v krajine, kde sa už raz podarilo uzákoniť rovnú daň bez výnimiek (teda skoro bez).
Medzitým sa z brlohov vyhrabali i odborári, Saktorovi vypršal zimný spánok, ale účet, ktorý ide predložiť k programu vlády, nemusí byť až taký krvavý. Teda - relatívne, vzhľadom na garnitúru, ktorá reálne tu je. Pretože, napr. zvýšenie minimálnej mzdy na 8 tisíc Sk zruší trend znižovania nezamestnanosti, ktorý trvá už tri roky, okamžite. Na strane príjemnejšej sú signály, že nejaký drakonický zásah do Zákonníka práce nebude. Akurát, že zajtra to môže byť zase inak. To, čo sa teraz preberá, sú ozaj iba fatamorgány, videné zdiaľky, a zmätky. Život 4.augusta (keď sa má hlasovať v NR SR) bude zrejme inde. Nikto nevie, či v lepšom, či horšom, ako sa teraz javí, ale inde.
Nedá sa vedieť, že kde, pretože táto koalícia ako celok nemá základnú predstavu, čo vlastne chcú a ako má resp. môže ich "sociálny štát" vyzerať. Teda okrem útokov na symboly (rovná daň, poplatky u lekára, druhý pilier dôchodkov). Kto videl z lietadla stranícke dokumenty, špeciálne SNS a HZDS, musí mať jasno, že celý vládny progrram vzniká teraz na koaličnej rade. Mečiar, Slota a Fico vydebatujú, čo bude. A klika účtovníkov, pod názvom "odborné komisie", či ako to nazvali, im priebežne bude počítať, čo je nemožné totálne a čo je nemožné len trochu. To je politická stránka. Z tej vecnej stojí za všimnutie, ako ministri naznačujú snahu "komunikovať" o programe s "odbornou verejnosťou". Lobisti všetkých odvetví dostali zrejme životnú šancu. Iba jeden príklad za mnohé: Združenie zdravotných poisťovní už stihlo pripraviť písomný návrh, ktorý včera predložili Valentovičovi (nový šéf rezortu). Podnety zo všetkých kútov zbiera sociálna ministerka Tomanová. Na úplného panáka v rukách agroloby vyzerá nominant HZDS Jureňa.
Nadšenie trochu prehnal len jeden rómsky aktivista včera v televízii, ktorý sa nechal počuť, že "táto vláda sa tvári ako veľmi ľavicová, čo by mohlo byť výhodné pre rómsku problematiku". No - ešteže Slota nechytá v Chorvátsku na jachte TA 3. Aby sme ale nezahovorili pointu: To, že koalícia, na rozdiel od bývalej, nemá žiadny vlastný obraz krajiny, a celá vízia je zhustená v predstavách Fica o divokom prerozdeľovaní, nie je nič prekvapujúce, ale vždy lepšie, akoby predstavy mali a išli pretvárať štát podľa nich. Keby len boli v područí lobistov a záujmových skupín, tak nijako zvlášť by nevyčnievali z radu iných vlád u susedov a kdekade, ktoré sú akože "štandardné", neextrémistické. Mali by sme si úprimne želať, aby sa starali najmä o seba, svoju klientelu, svoje príbuzenstvá a rodiny, keďže presne toto je jeden zo svetlejších scenárov budúcnosti. Takéto ťažisko totiž berie energiu i čas na nejaké vymýšľanie či nedajbože prácu, ktorou by mohli narobiť viac škody.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
