hospodárenie štátu. Informovala o tom v Budapešti kancelária prezidenta. O reštrikčných zákonoch rozhodol parlament väčšinou vládnych poslancov 10. júla.
Prezident zákon nevrátil zákonodarnému zboru na prerokovanie preto, lebo bral ohľad na stav štátneho rozpočtu, ako aj na hospodársko-politické medzinárodné posúdenie Maďarska, uvádza sa vo vyhlásení kancelárie hlavy štátu. K tomu, aby reštrikčné opatrenia so zvyšovaním daní mali zmysel, považuje Sólyom za potrebné, aby parlament prijal opatrenia sledujúce presný harmonogram a časový limit, ktoré zabezpečia dlhodobo udržateľný hospodársky rozvoj.
Balík opatrení obsahuje okrem iného štvorpercentnú takzvanú daň solidarity, ktorú by platili ziskové podniky a fyzické osoby s ročným príjmom vyšším ako šesť miliónov forintov, banky by platili päťpercentný odvod z úrokov štátom podporovaných pôžičiek. Poslanci Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) hlasovali aj za zákon o 20-percentnom zdanení úrokov a zisku z burzových operácií, o zvýšení zjednodušenej podnikateľskej dane z 15 na 25 percent a o zvýšení strednej sadzby dane z pridanej hodnoty z 15 na 20 percent.
Viaceré organizácie reagovali na prijaté zákony odmietavo, z vyjadrení ministra hospodárstva Jánosa Kóku vyplýva, že vláda mieni reštrikčné opatrenia na vytvorenie finančnej rovnováhy štátu presadiť. „Napriek tomu, že popularita vlády klesla a bude aj naďalej klesať, nemožno ustúpiť od opatrení na zlepšenie hospodárenia štátu a reformných krokov," povedal Kóka v televíznom prejave.
Demokratická liga nezávislých odborov, Celoštátne združenie robotníckych rád a Združenie odborov pracovníkov energetiky požiadali listom prezidenta, aby príslušný zákon vrátil parlamentu. Ten totiž podľa ich názoru okrem negatívneho vplyvu na milióny zamestnancov a dôchodcov vážne ohrozuje aj konkurencieschopnosť maďarského hospodárstva. Svoj odmietavý postoj prezentovali aj ďalšie odborárske združenia, komory a organizácie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
