otvorených dverí pre širokú verejnosť. Košičania si mohli pozrieť vybavenie sanitky, centrálu, ale aj heliport.
Tých menších nadchla najmä helikoptéra. "Je nádherná, nikdy som ju takto zblízka nevidel, aj ja by som sa chcel raz stať záchranárom," povedal deväťročný Martin a bezpochyby nebol sám. Takmer každé druhé dieťa v ten deň prehodnotilo svoje budúce povolanie. Od záchranára s prezývkou Piňdo sa nadšenci dozvedeli aj to, že s helikoptérou lieta dvadsať rokov a nie je to vždy sranda, ale vraj by nikdy nemenil. Na telefóne musí byť 24 hodín denne, je to vraj stopercentný adrenalín.
V košickej "starej nemocnici" na návštevníkov čakala rozložená sanitka a prehliadka centrály. Najmä študenti nevychádzali z údivu čo všetko sa do takej sanitky zmestí. "Vyzerá to ako v seriáli Pohotovosť. Vyskúšala som si aj niektoré prístroje, oceňujem, že to vidím keď som zdravá," nevychádzala z údivu študentka Miška.
V centrále sa všetci dozvedeli čo robiť, keď sa niečo stane a ako zavolať na číslo 112. "Vždy sa musíte predstaviť, nadiktovať svoje meno a adresu, kam majú lekári prísť, povedať počet ranených a ich problémy, telefón skladá prvý dispečer a nie vy." Hovorí sa to síce ľahko, ale ak sa niečo strašné stane, majú ľudia čo robiť so sebou nieto ešte myslieť na všetko dôležité.
Všetci ľudia zo záchranej služby vyzerali neuveriteľne pokojne. Vo svojom povolaní sa dennodenne stretávajú so životom a smrťou. Ich práca je poslaním a podľa ich slov, ak ju raz začnete robiť, navždy si ju zamilujete. Takže ešte šťastie, že ich tu máme.
Autor: mal
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
