Korzár logo Korzár
Streda, 16. jún, 2021 | Meniny má Blanka, BiankaKrížovkyKrížovky

Čo ľudia jedli a ako zmenili kuchyňu

"Denný pokrm Slovákov sa skladá z hrachu, krúp, šošovice, z prosnej a pohánčenej kaše, zemiakovej polievky s baraninou alebo hovädzinou, z bryndzovej

polievky - demikátu - z rascovej polievky, mrvenice, kyslej mliečnej polievky (zvara) a z múky, uvarenej nahusto s maslom alebo s mliekom (hustá múka inak aj páckanica s vydrgancom. Tieto posledné jedná nie je ľahké stráviť, treba na to ??????????? žalúdok, lebo zalepia zažívací trakt. To isté platí aj o šúľancoch. Slováci vôbec jedia predovšetkým radi všetky múčne a mliečne jedlá. Sú veľkými milovníkmi praženice. Robotný Slovák je varené jedlo trikrát denne. Rozoznáva malé raňajky od veľkých. Malé jedáva tak zavčas rána, ako je to len možné, na svitaní. Pozostávajú z chleba, zaliateho pálenkou. Riadne raňajkuje okolo deviatej, varené jedlo práve tak, ako obed a večeru. Olovrant je okolo piatej - šiestej poobede podobný malým raňajkám. Tatranskí Slováci žijú zväčša bedársky na ovsenom a jačmennom chlebe, na syre, mlieku, pálenke. Denný chlieb sa všade teší veľkej úcte a každý dáva pozor, aby mu nepadol ani kúsok chleba na zem, ba čo viac, aby nepristúpil ani omrvinku. Veľmi nepravdivo píšu tí spisovatelia, ktorí Slovákom pripisujú nečistotu v jedení. Obyčajné sedliacke ženy sú pri varení a pečení čisto upravené, že by sa ani najrozmaznanejší meštiak nemohol okúňať prichystanú sedliacku váru jesť. Slovenské sedliacke koláče sa vyrábajú čistejšie ako koláče zo stolov mnohých nemeckých maliarov. Prekvapil som vo Viedni niekoľkých najbezuzdnejších kritikov Slovákov pri ich domácom jedení a viem, komu dať prednosť v čistote: Viedenčania žerú veľmi špinavo."

Tieto svoje poznatky o slovenskej kuchyni v roku 1816 napísal etnograf a publicista Ján Čaplovič. Použili sme ich ako úvod k tomuto článku o premenách kuchyne v priebehu stáročí. Je to voľné pokračovanie predchádzajúcich článkov o gastronómii v minulosti na panovníckych dvoroch.

Z vymenovania jedál Slováka začiatku 19. storočia nemôžeme povedať, že mal pestrú stravu - Čaplovič nespomínal strukoviny a hlúboviny, najmä kapustu, ani zemiaky. V podstate to boli zdravé potraviny. V minulosti bolo hlavnou starosťou nájsť dostatok jedla a nikoho nezaujímala jeho správna skladba, bez ktorej si dnes nevieme predstaviť stravovanie. Recepty prechádzali z pokolenia na pokolenie, z matky na dcéru. Z literatúry poznáme, ako sa v ktorej dobe jedlo, ale nikto netuší, ako vtedajšie jedlá chutili, nehovoriac už o tom, kto aké jedlo vymyslel.

Napríklad cestoviny - poznali ich Európania až vtedy, keď ich z Číny priviezol cestovateľ Marco Polo? Etruskovia poznali veľmi podobnú potravinu. Európska kuchyňa bola dosť ovplyvnená strarorímskou s množstvom korenín. Jedla sa zelenina, rôzne druhy mäsa, vnútornosti, ryby, bravčové nožičky (tie jedli už Kelti). Rímsku kuchyňu spočiatku ovplyvňovala grécka. V stredoveku sa jedálniček odlišoval podľa oblastí, ale najmä financií. Bola kuchyňa bohatých a chudobných. Jednotvárna strava na vidieku s hutnými jedlami sa obmieňala podľa ročných období, pritom jej základom bol stále chlieb. K nemu sa podávala varená zelenina, občas ryba, ak bola blízko rieka a zverina, potajomky ulovená, pri výnimočných príležitostiach hydina alebo bravčovina. Jedlá boli nízkoenergetické, používalo sa veľmi málo tuku. Ľudia sa podľa vtedajšieho náboženského učenia riadili "mastnými" a "chudobnými" dňami v kalendári a takmer pol roka sa postili.

Šľachtická kuchyňa sa stále riadila antickou kuchyňou. Jedlá boli veľmi korenené zázvorom, čiernym korením, muškátovým orieškom, klinčekmi. Chuť jedál bola väčšinou kyslá, lebo takmer do všetkých, aj do sladkých, sa pridával ocot alebo kyslá šťava zo zeleného hrozna. Pripravovali sa rôzne druhy mäsa a rýb naraz so zeleninou. Jedlo sa zapíjalo vodou riedeným vínom alebo ochutené bylinkami. Koreniny ako šafran, zázvor, kurkuma aj mandľové mlieko slúžilo na podnose ako ozdoba stola.

V renesancii bolo príprava a zloženie stravy ovplyvnené talianskou kuchyňou. Tá prenikla aj do Francúzska s Katarínou Medicejskou, keď sa vydala za Henricha II. Z Talianska prenikla do všetkých okolitých krajín vidlička. Veľký obrat v kuchyni nastal po privezení cukru, vypestovaného Portugalcami z Brazílie. Cukrom začali sladiť kyslé jedlá, pripravovať kompóty a ovocné marmelády. Z Talianska, ktoré vytváralo módu v druhoch potravín, sa začala šíriť na európske stoly móda dovtedy nepoužívanej zeleniny: artičoky a špargľa, tiež hrášok, od 16. storočia fenikel, mäta, bazalka, cesnak, cibuľa, šalotka. Orientálne koreniny nahradzujú domácimi bylinkami a začínajú používať viac tuku. Dovážajú sa rôzne plodiny z Nového Zélandu, do európskych domácností sa postupne dostávajú paradajky, zelená fazuľka, sladké zemiaky (topinamburg), káva, kakao, ale aj moriak. Kým zdomácneli v Európe, trvalo to ešte desiatky rokov, u zemiakov až dvesto,

Až v polovici 17. storočia vo Francúzsku začínajú v bohatších kuchyniach hľadať takú chuť pre jedlá, ktorá by nahradila dovtedajšiu - barbarskú. Toto hľadanie sa úspešne realizovalo na dvore francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., ktorý bol povestný svojím apetítom. Tam začala vznikať moderná kuchyňa. Mäso aj zelenina sa pripravovali osobitne, menej sa korenilo, jedlo sa stáva spoločenskou záležitosťou. Preto sa podáva v skle a na porceláne. V móde sú zeleninové záhradky, dokonca na kráľovskom dvore kvôli stále čerstvej zelenine a bylinkám v skleníkoch a oranžériách pestujú exotické ovocie. Čoraz výraznejšie sa začína odlišovať stredomorská a vnútrozemská kuchyňa, čo dnes už stráca platnosť, ibaže v stredomorskej vďaka olivovému oleju, rybám a zelenine v modernej dobe netrpia modernými civilizačnými chorobami. Tých je u nás neúrekom vďaka tomu, že ešte z čias, ktoré opisuje Čaplovič, majú ľudia obľúbené vtedy zriedkavé a "zimné" jedlá - klobásy, údeniny, slaninu. Našťastie sa začínajú meniť stravovacie zvyklosti. Mnohým sa varenie stáva koníčkom a snažia sa o prípravu zdravej stravy. Vidíme to aj z receptov, ktoré posielajú čitatelia do prílohy Korzára a ktoré majú nižšiu energetickú hodnotu. Lenže - obezita zatiaľ vyhráva.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa mení dynamika firiem?
  2. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  3. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  4. Zázračná hranica kilometrov, po ktorej sa vám elektromobil neoplatí
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  10. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  3. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  4. Začíname prikrmovať: Ako vybrať detskú ovocnú výživu?
  5. Arónia: Spoznajte jej zázračné účinky na zdravie, chutné recepty
  6. Po Slovensku na motorke
  7. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 24 900
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 14 201
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 12 861
  4. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 11 037
  5. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 10 589
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 7 885
  7. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 7 329
  8. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 7 021
  9. Po Slovensku na motorke 5 389
  10. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 4 925
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Osudným sa mu stalo zrejme to, že zadriemal v tráve.


1 h
Jakabov palác je roky zatvorený. Plán je, aby slúžil na reprezentatívne účely.

Sídlil tam Beneš, plánujú sieň slávy.


a 1 ďalší 22 h
Blokáda cesty v Prešove na Levočskej ulici v marci 2017.

Prvá barikáda má byť v najväčšej špičke.


22 h
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Demografický problém nikto nerieši.


9. jún
Stretnutie Bidena (v kresle vľavo) s Putinom trvalo tri a pol hodiny.

Lídri nevystúpili na spoločnej tlačovej konferencii.


2 h
Peter Schutz

Východisko na spôsob "vláda národnej spásy" je čistá fantazmagória.


6 h
Marek Hamšík (vľavo) počas tréningu slovenskej reprezentácie na EURO 2020.

Kapitán regeneruje výnimočne.


Pavol Spál 7 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop