budúcnosti Kosova medzi srbskými a albánskymi predstaviteľmi vo Viedni kosovský prezident Fatmir Sejdiu. Ako zdôraznil, nezlomnou vôľou najširšej väčšiny občanov Kosova je to, aby sa juhosrbský región stal nezávislým a suverénnym štátom. "Chcel by som tu pred vami povedať, že my v Kosove očakávame koniec procesu (rokovaní o štatúte) pred koncom roka, vyhlásením nezávislosti Kosova," povedal Sejdiu.
Kosovskoalbánski a srbskí lídri sa dnes v rakúskej metropole na spoločnom rokovaní zišli po prvý raz od roku 1999, kedy sa bombardovaním vtedajšej Juhoslávie zo strany NATO ukončil kosovský konflikt. Obe delegácie vedú prezidenti a premiéri - za Srbsko Boris Tadič a Vojislav Koštunica, za Kosovo Fatmir Sejdiu a Agim Ceku.
Sejdiu vyhlásil, že väčšina občanov Kosova požadovala nezávislosť už dlhšie obdobie, "dokonca ešte pred represáliami a genocídou v časoch vlády Slobodana Miloševiča". Podľa kosovského prezidenta "napriek ťažkým zločinom, ktoré srbský štát vykonal v Kosove, prevláda vôľa kosovského národa budovať multietnickú spoločnosť, s rovnakým právami pre všetky skupiny."
Kosovskí Albánci, ktorí tvoria 90 percent dvojmiliónovej populácie, trvajú na plnej nezávislosti, čo však Belehrad rozhodne odmieta. Srbi považujú Kosovo za kolísku svojej histórie a kultúry. V regióne sa nachádzajú dôležité srbské náboženské a historické objekty a lokality.
"Belehrad sa nezmieri s tým, aby na 15 percentách srbského územia vznikol druhý štát," uviedol to včera srbský premiér Vojislav Koštunica. Zároveň vyzval albánsku komunitu, ktorá v Kosove tvorí 90-percentnú väčšinu, aby prijali ponuku na širokú autonómiu pre región.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
