klesne (odliv). Táto zmena výšky hladiny je spôsobená gravitačným pôsobením Mesiaca a v menšej miere aj Slnka. Príliv a odliv však nie sú na každom morskom pobreží rovnaké. Na Jadrane či pri Čiernom mori je príliv sotva badateľný, ale napríklad na atlantickom pobreží Francúzska je už znateľný. Kde je ale príliv najvyšší? Je to vo Fundskej zátoke, ležiacej v kanadskej provincii Nový Brunšvik. Vlna prílivu dosahuje v tejto zátoke dvakrát denne výšku 10 - 15 metrov, čo je najviac na svete. Vysvetlenie je jednoduché aspoň podľa indiánskeho kmeňa Mikmakov. Jedna z ich legiend hovorí, že s nimi kedysi žil poloboh v ľudskej podobe Glooscap. Tomu postavil bobor veľkú hrádzu, aby sa mohol vykúpať. Hrádzu však jedným plesknutím svojej plutvy zničila veľryba a vlna z tohto plesknutia dodnes spôsobuje vysoký príliv. Trochu prozaickejšie vysvetlenie ponúkajú vedci, ktorí tvrdia, že výšku prílivu ovplyvňuje efekt nazvaný rezonancia a dĺžka, malá hĺbka a pozvoľný lievikovitý tvar zátoky. Návštevníci pobrežia tu nájdu strmé útesy a majú šancu objaviť zaujímavé fosílie odkryté morom, alebo vyraziť si na lodi pozorovať veľryby. Tých tu žije niekoľko druhov a je ich toľko, že niektoré firmy ponúkajú vrátenie poplatku, ak turisti žiadne veľryby neuvidia. Adrenalínové zážitky zasa prináša jazda na kajaku v prílivových vlnách. Veľkým lákadlom je tiež návšteva niektorého z majákov, ktoré často slúžia ako vyhliadková veža. Napríklad maják na Cape Enrage vyhlásil jeden knižný sprievodca za miesto s najkrajším výhľadom v Kanade.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
