červenkastú farbu a preto je nazývaný aj červená planéta. Pri pozorovaní ďalekohľadmi vidno na Marse svetlejšie a tmavšie miesta, pričom na jednom alebo druhom póle často bývajú biele škvrny. Pretože os rotácie Marsu je voči jeho dráhe sklonená podobne ako zemská os, vyskytujú sa na Marse ročné obdobia, v priebehu ktorých sa mení tvar a rozmery tmavších škvŕn na povrchu. Tieto zmeny boli v dávnejších dobách považované za zmeny vo vegetácii, ale dnes už vieme, že tieto zmeny sú spôsobované rozsiahlymi prachovými búrkami. Niektorí pozorovatelia sa domnievali, že priame línie, vyskytujúce sa na niektorých miestach marťanského povrchu, sú umelé kanály. Bolo proste lákavé a vzrušujúce domnievať sa, že na Marse pulzuje život. Nečudo preto, že po Mesiaci sa Mars stal jedným z prvých vesmírnych objektov, na ktoré sa zameral rýchlo sa rozvíjajúci kozmický výskum.
Prvé podrobné, pomerne komplexné a dôveryhodné informácie o atmosfére Marsu a o zložení jeho povrchových vrstiev priniesli (resp. na Zem vyslali) americké sondy Viking, ktoré na povrchu červenej planéty pristáli pred 30 rokmi.
Sonda Viking 1 bola vypustená raketou Titan/Centaur, ktorá odštartovala zo základne amerického letectva na myse Canaveral 20. augusta 1975. Po 11 mesiacoch putovania dorazila sonda k Marsu, pričom najprv bola navedená na obežnú dráhu okolo tejto planéty. Zo sondy sa potom oddelil pristávací modul, ktorý sa zapálením brzdiacich motorov na 22 minút dostal na zostupnú dráhu. Po aerodynamickom brzdení medzi 250 km a 30 km nad povrchom Marsu bol pri rýchlosti 250 m/s otvorený brzdiaci padák. Ten zabrzdil modul na rýchlosť 60 m/s a vo výške 1,5 km nad povrchom planéty sa od modulu oddelil. Záverečná fáza zostupu bola regulovaná brzdiacimi raketovými motorčekmi tak, že modul dosadol na povrch rýchlosťou len 2 m/s. Stalo sa tak 20. júla 1976 v oblasti Marsu, nazvanej Chryse Planitia. Bezprostredne po pristátí vyslal modul na Zem prvú snímku priamo z povrchu Marsu.
Niekoľko minút po pristátí začala sonda vysielať aj údaje o prostredí: atmosférický tlak bol 770 Pa, teplota sa v priebehu marťanského dňa menila od mínus 86 oC do mínus 25 oC. Odber vzoriek z povrchových vrstiev mechanickou rukou sa však začal až 28. júla, pretože spočiatku sa ju nedarilo plne vysunúť (jej maximálna dĺžka bola 3 metre). Anorganická analýza ukázala, že povrch planéty obsahuje vysoký podiel železa (12 16 %), vápnika, síry a chlóru. Biochemické experimenty s odobratými vzorkami síce vyvolali búrlivé reakcie, ale vedci usúdili, že išlo a anorganické reakcie a nie o prejavy živých organizmov. V pôde neboli nájdené žiadne organické látky, aj keď citlivosť aparatúry bola až 0,00001 %. Družicová časť sondy, ktorá ostala na obežnej dráhe okolo Marsu, vysielala na Zem priebežne tisíce kvalitných snímok rôznych častí marťanského povrchu.
Sonda Viking 2, konštrukčne prakticky zhodná so sondou Viking 1, bola z Cape Canaveral vypustená 9. septembra 1975 a jej pristávací modul mäkko dosadol na povrch Marsu 3. septembra 1976. Miesto pristátia v oblasti Utopia Planitia bolo vzdialené približne 7 360 kilometrov od miesta pristátia modulu Viking 1. Na sonde Viking 2 sa podarilo uviesť do chodu všetky prístroje, a to vrátane seizmometra, ktorý sa na sonde Viking 1 zablokoval. Po niekoľkých dňoch však na sonde Viking 2 prestala pracovať meteorologická aparatúra.
Hoci boli sondy Viking (pomenované po výbojných Vikingoch) navrhnuté tak, aby pracovali 90 dní, v skutočnosti zbierali údaje o červenej planéte vyše šesť rokov. Pristávacie moduly vyslali na Zem okolo 4 500 detailných záberov marťanského povrchu, orbitálne moduly zhotovili vyše 50 000 záberov, pokrývajúcich 97 % povrchu planéty. Úspech sond Viking pripravil cestu ďalším misiám na Mars. Boli to vesmírne misie Mars Pathfinder, Sojourner, Mars Global Surveyor, Odyssey a Mars Express. V súčasnosti sa na povrchu Marsu pohybujú rovery Spirit a Opportunity, ktoré sú už v činnosti osem ráz dlhšie ako bola ich pôvodne plánovaná trojmesačná doba životnosti. Tieto rovery vyslali na Zem už vyše 150 000 snímok Marsu. V marci tohto roku sa na obežnú dráhu okolo Marsu dostala prieskumná sonda Mars Reconnaissance Orbiter, ktorá by mala poskytnúť viac vedeckých údajov o Marse než všetky doterajšie misie dokopy. V roku 2010 by mala na povrchu Marsu pristáť sonda Mars Science Laboratory, ktorou úlohou bude najmä zistiť, či sa na červenej planéte mohli v minulosti vyskytovať mikróby, resp. či je mikrobiálny život na tejto planéte možný aj v súčasnosti.
Aj keď boli sondy Viking prvými vesmírnymi sondami, ktoré úspešne pracovali na povrchu Marsu, neboli prvými ľudskými produktmi, ktoré pristáli na povrchu červenej planéty. Toto prvenstvo patrí sondám Mars, ktoré vyslal k červenej planéte vtedajší Sovietsky zväz. Od sondy Mars 2, ktorá sa na obežnú dráhu okolo Marsu dostala 27. novembra 1971, sa oddelilo puzdro s výsostnými znakmi ZSSR (to je, ak by ste si to už nepamätali, Zväz sovietskych socialistických republík) a dopadlo na povrch Marsu. Bolo to prvé ľudskou rukou vyrobené teleso, ktoré zasiahlo Mars. Sonda Mars 3 sa pokúsila dopraviť na povrch Marsu pristávací modul s meracou aparatúrou a televíznou kamerou. Tento modul mäkko pristál na povrchu Marsu 2. decembra 1971 a 1,5 minúty po pristátí začal vysielať obrazový signál toto vysielanie však trvalo len 20 sekúnd. Neúspechom sa skončilo aj pristávanie modulu zo sondy Mars 6 (v marci 1974), pretože tesne pred pristátím bolo spojenie s modulom prerušené Na pristávacom module sondy Mars 7 sa nepodarilo uviesť do činnosti brzdiaci motor a preto tento modul len preletel (tiež v marci 1974) okolo povrchu Marsu.
O planéte Mars toho už dosť vieme, ale je toho ešte dosť, čo o nej nevieme. Sondy Viking 1 a 2 navždy ostanú pioniermi, ktorí otvorili dvere poznávaniu nášho červeného vesmírneho suseda. Definitívnu odpoveď na otázku, či na Marse bol alebo dokonca je život aspoň v nejakej primitívnej forme, prinesú možno až kozmické lety s ľudskou posádkou k tejto planéte.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
