obyvatelia o nich , aj o tom, z ktorého sú obdobia a v akom slohu. Na druhej strane poznáme z dovoleniek a poznávacích zájazdov antické a egyptské pamiatky. Priblížme si preto v niekoľkých článkoch stavebnú tvorbu, slohy a príslušné obdobie na našom území. Dnes to bude románsky sloh, vymedzený 11. - 13. storočím.
Najstaršie stojace stavebné pamiatky u nás sa označujú ako románske. Toto umenie vznikalo v krajinách, ktoré patrili k vtedy už zaniknutej rímskej ríši (Rím - Roma) a kde malo staviteľstvo z kameňa stáročnú tradíciu. Odtiaľ sa oneskorene a v zjednodušených formách šírilo do ostatnej Európy. Zahŕňa aj predrománske slohy. Ešte pred príchodom solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda r. 863. na Veľkú Moravu existovali u nás kostoly, z ktorých boli odkryté už len ich pôdorysy. Z týchto kostolov patria k najstaršiemu typu rotundy zo známeho archeologického náleziska v Mikulčiciach.
Z niektorých vykopávok kostolov, cyrilometodejského obdobia archeológovia zistili, že boli murované z plochých pieskovcových kameňov s omietkou s figurálnymi a ornamentálnymi maľbami alebo obložené vápencom. Podlaha mala dlažbu - niekde z tmavočerveného mramoru alebo z plochých kameňov a niekde z mozaiky podľa rímskych vzorov. Veľkomoravské kostoly na rozdiel od hradísk, kniežacích palácov a iných stavieb, ktoré boli drevené, sa stavali z kameňa a vápennej malty. Kostoly prichádzali stavať na pozvanie kniežat talianski, nemeckí, francúzski a byzantskí majstri, ktorí mali skúsenosti s klenutými stavbami a s vnútornými omietkami. Na hradisku v Mikučiciach (pravdepodobne tam sídlil aj Rastislav) dal postaviť panovník trojloďový kostol - bazilika aj s hrobkou pre kniežaciu rodinu. V blízkosti Mikulčického dvora začali stavať ďalšie kostoly vysokí kniežací úradníci a bohatí veľmoži. Nasledovali ich aj na iných dôležitých veľkomoravských hradiskách v Nitre, Bratislave, Starom měste pri Uherskom Hradišti. Žiaľ, z veľkomoravských stavieb sa našli len zvyšky v podobe archeologických vykopávok, lebo okolo roku 906 bola väčšina vtedajších miest zrovnaná so zemou a ďalšie staviteľstvo nemohlo preto nadviazať na veľkomoravské.
Predrománsky sloh, ktorý bol charakteristický hmotnosťou a veľmi malou členitosťou ťažkých stavieb, u nás trval do prelomu 11. a 12. storočia a vlastný románsky sloh sa rozvíja až po roku 1100. Stredoveké staviteľstvo, ktorého súčasťou bolo teda aj románske, vychádzalo z rímskeho staviteľstva a z antických tradícií a z neho prevzalo všetky druhy klenby a kupoly. Ako stavebný materiál slúžil najmä kameň, ktorý sa vo vnútri stavby omietal a pokrýval maľbami, zvonku sú jeho kvádre holé a špáry medzi nimi sa podrezávajú. Okná aj dvere sú malé kvôli stabilite stien, okná sú podvojné, potrojné a viacosé v rôznych kompozíciách - striedaní počtu otvorov a poradí aj niekoľko poschodí nad sebou, najmä v horných častiach veží, na veľkých sálach, pri bočných tribúnach kláštorných kostolov.
Jednou z najcharakteristickejších čŕt románskej chrámovej architektúry v celej Európe je vnútorné členenie oblúkmi. Románsky kostol sa odlišuje od predošlej chrámovej architektúry portálmi a oknami bohato vyzdobenými oblúkmi, stĺpikmi a hlavicami. Oblúky mali v kostole predovšetkým ozdobnú funkciu, no v stredoveku mali aj symbolický význam. Nad postavami svätcov alebo okolo nich boli symbolom víťazstva ako kedysi rímske triumfálne oblúky. Výstavba veľkých chrámových budov v románskom období a všetko, čo s nimi súviselo, nemalo už pôsobiť na ľudí iba majestátom súčasnej bojujúcej cirkvi tu na zemi, ale malo viesť k priamej konfrontácii veriacich s osvietenými kresťanmi minulosti. Chodiť do kostola znamenalo okúsiť predtuchu raja. Tu mizol na chvíľu rozdiel medzi živými a mŕtvymi a človek skutočne veril, že sa zúčastňuje na spoločenstve svätých. Používanie množstva oblúkov v chrámových stavbách či už mali konštrukčnú alebo dekoratívnu funkciu, tvorilo súčasť snahy vytvoriť z kostolov zrozumiteľnejšie a dokonalejšie obrazy nebeskej ríše. Iným prejavom tohto procesu je intenzívnejšie používanie povrchového ornamentu a vyzdobovanie niektorých častí veľkých kostolných stavieb napr. portálov a okien, sochami svätých a žánrovými výjavmi. Okrem klenby románska architektúra prevzala od Rimanov piliere a arkády. Mnohé pripomínali rímske akvadukty. Tie boli vhodnou metódou na stavbu vysokých konštrukcií z radov pilierov a oblúkov klenby. Rovnako aj piliere rímskeho Kolosea. Stavanie chrámov s bohato členenými stenami, portálmi, arkádami, oknami, klenbami vyžadovalo kvalitnejšie stavebné práce než dovtedy. V 11. storočí stavby kamenných hradov zvýšili záujem o kameňolomy a mnohé z nich nadobudli medzinárodný význam. Stavitelia začali študovať kamenárske techniky tam, kde sa zachovali, vrátili sa k antickej architektúre a svoju staviteľskú tvorbu zanechávali v rôznych krajinách Európy.
Do tohto obdobia patria aj stavby kláštorov. Boli projektované a postavené podľa určitého ustáleného systému prispôsobenému spôsobu života a činnosti rehoľníkov. Spomenieme benediktínsky kláštor v Košiciach - Krásnej nad Hornádom a to preto, lebo tu odkryl Dr. Belo Polla jeho zvyšky a medzi nimi zvyšky rotundy vybudovanej z kameňa, tehál a tehlových úlomkov spojených kvalitnou maltou, bohatou na vápno. Mala kruhový pôdorys s priemerom 10,80 m a polkruhovú svätyňu s priemerom 8,60 m, vonkajšia dĺžka rotundy bola 12 m. Začiatok jej výstavby spadá do 12. storočia a patrí k zaujímavým umelecko-historickým a architektonickým útvarom na našom území. Zaraďuje sa medzi tzv. centrálne stavby, charakteristické pre románsku architektúru v strednej Európe.
Z hradov, postavených v románskom slohu je to aj jeden z najväčších hradov v strednej Európe - Spišský hrad. Medzi najpozoruhodnejšie stavby patrí trojloďová bazilika v Spišskej Kapitule (1245 - 73). Na Slovensko je niekoľko románskych kostolíkov, aj kostolov s románskymi prvkami, tiež časti fortifikačných objektov, ktoré sa začali stavať po tatárskom vpáde. Prvky románskeho umenia začali dozrievať asi v polovici 13. storočia a jeho prechod do nového umeleckého gotického prúdu bol pomalý a na jeho stavbách sú ešte silné románske prvky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
