Trinástku považujú niektorí za nešťastné číslo a nevedia vysvetliť prečo. Pôvod tejto povery môže byť aj v keltskom kalendári a pravdepodobne á aj
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
reálny základ. V období blížiacom sa k splnu, býva údajne viac násilných činov ako inokedy, tak isto aj autonehôd. najviac sa to prejavuje v čase asi dva dni pred splnom, čo v keltskom kalendári, ktorý počítal dni od novu Mesiaca, bol vždy trinásty deň.
Kelti zrejme riadili svoj kalendár podľa Slnka, ale zároveň používali aj lunárny kalendár. Skĺbenie obidvoch nebolo jednoduché, ale výsledkom bol kalendár, o ktorom odborníci tvrdia, že bol v staroveku najdokonalejší zo všetkých, ktoré dovtedy boli vytvorené. Keltské mesiace zodpovedali lunárnym cyklom a každý obsahoval dve časti - vzostupnú a klesajúcu v súlade s mesačnými fázami. Vzostupná časť bola od novu do splnu a klesajúca od splnu do novu.
Priebeh roka znázorňovali ako kruh preťatý štyrmi ramenami kríža - dvoma sviatkami rovnodennosti a dvoma sviatkami slnovratu. Je to známy keltský kríž a je považovaný za keltský posvätný symbol. Niekedy je tento kruh preťatý ešte ďalšími ramenami. Vtedy sú na ňom znázornené sviatky Samhain (1. 11.) a Imbolc (1. 2.), Beltine (1. 5.) a Luquasad (1. 8.). Kelti prevzali ich oslavy od starších megalitických kultúr. Kruh znázorňoval nielen priebeh času, ale podľa druidov aj vnútornú podstatu sveta. Určitým svetovým stranám boli podľa jeho symboliky prisudzované rôzne vlastnosti.
Hlavné sviatky, podľa ktorých sa delil rok, boli pre všetky keltské kmene rovnaké. Boli to jednak sviatky rovnodennosti, jednak slnovraty a stali sa pre ne základom pomerne pevného kalendára. Každé obdobie, každý deň je v ňom spojený s nejakým stromom. Ku stromom mali posvätnú úctu a v ich mýtoch sa často ľudia menili na stromy a opačne. Pozostatok je aj v rozprávke Radúz a Mahuliena. Keltský kalendár nemá v znamení zvieratá, ako čínsky lunárny kalendár alebo náš zverokruh, ale stromy.
Pre zaujímavosť, patrónom sviatku Samhain bola bohyňa Cailleach. Prežila aj v našich rozprávkach ako Modrá čarodejnica, Matka hôr či Perinbaba a je známa aj pod inými názvami. Vedela ovplyvniť počasie, zosielala na zem sneh, stvorila niektoré hory a pohoria. Bola tiež strážkyňou čarovného kotla, v ktorom sa varili čarovné nápoje dodávajúce hrdinom nadprirodzené schopnosti.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.