Niekto ti to povie skôr než ja pozná snáď každý fanúšik dobrej slovenskej hudby. Desmoďáci prišli už s piatym rádovým albumom Uhol pohľadu, ktorý je však o niečo iný ako všetky tie predchádzajúce. Viac nám prezradil líder kapely Kuly.
Z akého uhla pohľadu sa pozeráš na aktuálne obdobie kapely?
- Ťažko sa nad niečím takým rozmýšľa, ale z môjho pohľadu to ide tak, ako to má ísť a sme radi, že to tak je. Chceme, aby to bolo čo najlepšie a myslím si, že sa nám celkom darí.
Čím sa album líši od predchádzajúcich?
- Iný je v tom, že sme naňho dali menej elektroniky, je to vidieť vlastne aj na koncertoch, keďže s nami nechodí už náš DJ Frankie. Uhol pohľadu je taký gitarovejší, tvrdší, ťažší a to aj textovo.
Textovo určite, pretože vyznieva dosť depresívne. Odráža pocity kapely?
- Podľa mňa je život aj o smutných veciach. Tak ako sú veselé kapely, ktoré spievajú o veselých veciach, o párty, o priateľoch, tak my zase spievame o takých smutnejších veciach. Každý v živote má nejakú depku a chce byť chvíľku sám a vtedy si napríklad pustí naše CD-čko a vníma to tak, že sme s ním spolu v tej izbe. Žeby to odrážalo konkrétne naše pocity, tak to nie. Je to skôr vytiahnuté z vecí a spomienok, ktoré človek už pozažíval alebo čo pozažívali kamaráti, takže je tam aj kus skutočnosti. Niektoré skladby sú však vyslovene fikcia.
Okrem teba v piesni Zostane ticho počuť ešte niekoho. Kto sa po tej speváckej stránke pridal?
- Je to náš producent Roman Slávik, ktorý bol s nami v štúdiu v Prahe. Tá skladba pôvodne nemala byť dueto, ani sme žiadne dueto nechceli, ale nakoniec nám napadlo, že by to mohlo byť celkom zaujímavé, tak sme si sami pre seba spravili taký fór.
Takisto spievaš, že už vieš ako chutí zlo. Ako teda?
- Polopatisticky povedané, pesnička Zostane ticho je o vojakoch, ktorí musia chodiť preč, do Juhoslávie, do Iraku. Až tam človek zistí, čo je to zlo, keď sa tam vraždia ženy a deti a nezistí to tu v kasárňach, kde je pohodička a mier. Je to výpoveď toho vojaka. Nech si tam však každý nájde to, čo tam vidí, nechcel by som to nejako ďalej vysvetľovať.
Okrem iného sa s veľkým úspechom stretla aj cover verzia Karola Duchoňa V dolinách. Nemáš pocit, že ťa s ním teraz ľudia porovnávajú?
- Samozrejme, že existujú dva tábory ľudí. Sú takí, ktorým sa to páči, ale sú aj neprajníci. Porovnávať to je zlé, my sme to jednoducho prespievali po svojom. Či je tam podobnosť hlasov, to neviem, no mne sa zdá, že nie. Nechávam to však na ľudí a neriešim to.
V septembri chystáte spoločné turné s IMT Smile a s kapelou Samuela Tomečka Free Inna Cage. Pripravujete aj nejakú spoločnú pesničku?
- Spoločnú pesničku, čo ja viem, zatiaľ neplánujeme. Treba sa však nechať prekvapiť, ono to o chvíľu príde aj s normálnou reklamnou kampaňou v televíziach, v rádiách a aj v tlači.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
