odkleplo a dnes ho prečíta v NR SR Robert Fico. Médiá a spol. už tri týždne licitovali na motívy, že koľko zo sľubov tej či onej koaličnej strany, ale hlavne samozrejme Smeru, prepašujú autori do dokumentu. Pritom sa patrí povedať, že dva Dzurindove programy či predtým Mečiarov z roku 1994 sa rodili v politicky nepomerne turbulentnejších pomeroch.
Aj keď zakalkulujeme sezónu uhorky, ktorá podporuje záujem o všetky hlúposti, očakávania majú reálny základ v tom, že programový profil tejto divotvornej koalície sa na rozdiel od predchádzajúcich ťažko tipoval. Práve preto, že implementovať tri s realitou nesúvisiace a mentálne zaostalé stranícke programy do rozumného celku sa nedá. A tak sa prežúvala dilema, do akej miery urobia Smer, SNS a HZDS kompromis s rozumom, resp. do akej miery zachovajú "bulíky" na voličov. Bude Slovensko degenerovať späť masívnym spôsobom, alebo "umiernení" ministri (teda niektorých tak médiá vykreslili - autor bol mimo republiky) presvedčia marxisticky mysliaceho premiéra, že aspoň časť z toho, s čím vyhral voľby, sú bludy, a lepšie na ne zabudnúť teraz, ako neskôr? Aj tak akoby stála otázka.
Teraz vidíme odpoveď. Na prvé čítanie je dosť silný dojem, že vyhráva Fico. Je to ale bez záruky, keďže predovšetkým treba predoslať, že programové vyhlásenie je nepríčetne a zbytočne dlhé. Tento žáner nie je o tom, že vláda resp. rezorty majú vymenovať všetky ciele, ktorým sa chcú venovať. Stačí definovať politické priority a v ťažiskových oblastiach uviesť nejaké čísla. Tých je, vzhľadom na obsiahlosť dokumentu, ale pramálo. Zato ako červená niť doslova sa textom ťahajú deklarácie, čo sa bude "podporovať", zabezpečovať", prijímať", "vytvárať", "garantovať" a pod. Bez udania detailov a cifier, čo, ako, kedy a za koľko. Priestor na korčuľovanie medzi verbálnym balastom je teda relatívne slušný, ale nie zase taký, že by sa dalo len tak zo sľubov vykrucovať.
Fakt je, že hoci bez konkrétností, istá poctivosť pri sledovaní predvolebných sľubov sa Ficovi nedá uprieť. V texte sú zakomponované nielen útoky na reformné symboly (dane, dobrovoľný druhý pilier dôchodkov, privatizačná bodka, zrušenie poplatkov v zdravotníctve, zmena Zákonníku práce, zvýšenie minimálnej mzdy, preskúmanie špeciálnej prokuratúry a súdov), ale aj rôzne preideologizované zámery ("dlhodobá stratégia proexportnej politiky", dostavba Mochoviec a mnoho, mnoho podobného), ktoré dokopy ak majú byť myslené vážne vytvoria enormný tlak na štátne financie. Nevraviac o perlách typu odškodnenia klientov nebánk, kde chýba ako všade inde predstava o rozsahu a nákladoch v korunách. Záväzok, že všetko sa bude odvíjať od možností rozpočtu s prioritou prijatia eura v roku 2009, je preto v neprekonateľnom rozpore s temer celým zvyškom programu. "Zladenie kritérií Maastrichtu je mi ľúto, odtiaľ potiaľ - a sociálnej politiky" (Fico), ktoré sa údajne podarilo v programe, je nie fikcia, ale absurdum. Presne tak aj vyhlásenie, že "hľadáme zdroje v úsporách". Reč nie je o nejakých miliónoch, ale ak všetko zrátame desiatkach miliárd. Tristné je, že vzhľadom na fiškálne dopady sa Ficovej koalícii budú najľahšie plniť tragické sľuby v oblasti daní z príjmov. "Milionárska daň", ktorá napriek neistotám napokon bude, je v situácii, keď nič na Slovensku nefunguje lepšie ako daňové príjmy, perverznosť, z ktorej dýcha triedna nenávisť. Naopak a to stojí za pozornosť veľkokapitál si zrejme vyloboval amnestiu. Zvláštne zdaňovanie monopolov a dividend je v programe len podmienečne ak sa nedohodnú inak.
To, čo sa Ficovi uprieť rozhodne dá, je preto základná súdnosť. Hoci program viď vyššie si necháva priestor na riešenia kozmetického typu, štvrtina z "dobrých" úmyslov, pokiaľ sa vezme seriózne, ak rozpočet rovno nezruinuje, tak vráti schodky kdesi na dvojnásobok. Bolo by veľmi príjemným prekvapením, keby sa kurz koruny už dnes opäť o čosi nezosunul a ratingové agentúry toto všetko prepočuli bez korekcií v hodnotení úverovej spoľahlivosti vlády. Program vlády Smer-SNS-HZDS netreba ani analyzovať, už jeho "sound", čiže slovník a ideologické vložky prítomné v každej kapitole, je odstrašujúci. Teda pre uši finančných trhov (ktoré práve konzumujú maďarský šok) celkom iste. Negatívnym paradoxom textu, o ktorom bude vo štvrtok hlasovať parlament, je proste už fakt, že sa zrodil, bol zverejnený a bude schválený. Spôsobí škody krajine ešte aj vtedy, keby sa napokon nerealizoval.
Peter Schutz
Autor: sp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
