ideologizovaný súbor cieľov, aké vyhlasovali ľavice kedysi v polovici minulého storočia. Slovník a formuly, ktoré vytasil tento pohrobok boľševizmu, nepoužívajú sociálne demokracie v Európe od zjazdu nemeckej SPD v Bad Godesbergu (1959).
Keby mal Fico ozaj pravdu, a plnenie je "reálne a vláda ho bude schopná splniť", ani tak Slovensku nehrozí okamžité schudobnenie, nárast nezamestnanosti či rýchly prepad HDP. Jednoducho preto, lebo ekonomika je významne nezávislá na štáte a funguje zotrvačnosťou. Dobrý príklad je súčasné Maďarsko, kde hospodárstvo sa má k svetu a produkuje 4 percentá rastu napriek dvom posledným vládam, ktoré spôsobili rozpočtovú katastrofu. Jednou z najlepších vlastností spojenia slobodného trhu a slobodných ľudí je relatívne vysoká odolnosť voči hlúpym opatreniam hlúpych politikov. Slovenská ekonomika je na vzostupnej dráhe, keďže ju ťahá kombinácia globálneho rastu a nízkej základne, z ktorej ešte vychádzame. Slovensko bude rásť a bohatnúť, aj keby tu desať rokov nebola žiadna vláda.
Ale pozor. Politici, a nielen extrémne hlúpi, ako táto koalícia, škodia dlhodobo. Ficova volebná perióda založí problémy maďarského typu, z ktorých budúce vlády len tak ľahko nevylezú. Toto programové vyhlásenie je kobercový nálet predovšetkým na daňovú reformu, ktorú rozoberá úplne (iné názory sú smiešne - ak sa raz zruší jednotná sadzba priamej či nepriamej dane, otvorený je nekonečný priestor na ďalšie zásahy). Je tiež plošným útokom na reformu trhu práce. K ostatným oblastiam, kde príslušné kapitoly takisto hýria ideologickými balastami, sa vyjadruje program málo konkrétne, aby sa dalo prognózovať, čo sa stane.
Netreba tiež zabúdať, že vládne vyhlásenia sú politické dokumenty tu a teraz, ich poslaním je aj (najmä?) komunikácia s voličmi (Miroslav Beblavý, včerajšie SME). O pár týždňov si už nikto nespomenie, čo obsahujú. Druhá vláda Dzurindu vykonala nevídaný objem práce, napriek tomu je jej programové vyhlásenie z októbra 2002 tehotné záväzkami, ktorých sa ani nedotkla. Takže áno, na prvé i druhé čítanie je to hrozné, ale celkom iste je predčasné emigrovať či si už kupovať povraz. Aj keby škody z Ficovho vládnutia boli rýchlejšie, ako autor očakáva, v konečnom dôsledku si to odskáču prevažne tí, ktorí ho volili - najslabší, nezamestnaní, sociálne odkázaní.
Fatálnou konštrukčnou chybou vládneho programu je, že jeho autori nerozumejú fungovaniu sveta a komunistická výchova ich poznačila deformovaným výkladom hodnôt. Neexistuje lepší príklad, ako veta z prvej kapitoly, že "vláda SR uznáva, že základné vzťahy medzi ekonomikou, sociálnou sférou a prírodou sú regulované Ústavou Slovenskej republiky a nepodliehajú ideológii politických strán." Tu sa už nedá ani smiať. Celému textu dominuje fixný blud, že štát, teda politici, sú od toho, aby reglementovali a organizovali každodenný život. Oživením Schusterovej "štátnej doktríny" je záväzok vypracovať "stratégiu rozvoja SR v strednodobom a dlhodobom horizonte". No - presne to nám chýba. Posadnutosť komunistov písať koncepcie, linajkovať životy a projektovať šťastnú budúcnosť, rovnakú a spoločnú pre všetkých, je večná.
Zrkadlom mentálneho boľševizmu je najfrekventovanejšia téma dneška - zrušenie reformnej pýchy Dzurindovej koalície, rovnej dane. Zavedenie zvláštnej sadzby, tzv. milionárskej dane, neopodstatňuje nijaký rozpočtový cieľ. Daňové príjmy idú na Slovensku pravidelne do prebytku, systém je jednoduchý, nenáročný na byrokraciu, azda nič nefunguje v tejto krajine lepšie. Nie - Ficov perverzný, čisto komunistický výklad "solidarity" hovorí, že "ľudia s nadštandardnými príjmami musia daniť viac". Rozumiete - musia. Tých, ktorí tvoria hodnoty, pracujú aj štrnásť hodín denne, aby zabezpečili svoje rodiny, treba predsa potrestať, aby sa tak nesnažili. Boľševický ideál je, aby všetci zarábali priemerne. Nech žije priemer. Kto vystrčí hlavu, hneď ho zašliapneme. "Milionárska daň" nemá žiadny rozpočtový význam, keďže v prípade, že dolnou hranicou bude poslanecký plat (ako hlupáci signalizujú), zasiahne asi jedno percento zarábajúcich. Hlavne, že triedny nepriateľ bude porazený. Ten, kto dnes, pri 19-percentnej sadzbe, zarobí ročne milión, zaplatí na dani z príjmu cca 190-tisíc (bez odpočítateľných položiek). Ten, kto zarobí ročne asi 80 tisíc, neplatí, vďaka odpočítateľným položkám, ani halier. To nie je pre Fica dostatočná solidarita. Skazený perverzný boľševik.
Peter SCHUTZ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.