za jeden priestupok, jeden a ten istý zločin bol rôzny trest.
V 12. storočí, kedy stolice spravovali kráľom menovaní župani (špani, comites), ktorí mali na starosti vyberanie naturálnych dávok od kráľovských poddaných, z ktorých si tretinu nechávali pre seba, tiež vyberanie mýta a cla od kupcov, mali súdnu právomoc v rámci stolice, aj vojenskú. Rozsudky županov vykonávali "pristaldi". Zbojníkov na cestách chytali a trestali kráľovskí "bilochi". Spod právomoci panovníka a županov cirkev vyňala tzv. božie súdy, ktoré sa konali v sídle biskupa alebo kapituly. Kým veľmož a slobodní vojaci mali právo odvolať sa len kráľovi, podddaný alebo nevoľník nemali žiadne právo odvolania. Triedny charakter súdnictva, ktoré nadväzoval na staršie preduhorské tradície, sa prejavil aj v pokutách (birság). Veľmož, ak niekoho zavraždil, mohol sa vykúpiť dobytkom, neskôr peniazmi, ale nevoľníka za to popravili a za krádež mu odťali ruku alebo odrezali uši. "Čarodejniciam" vypaľovali na tvár kríž a pri treťom obvinení ich upálili. Vzbúrencov popravovali na šibeniciach a v prípade malej viny ich strihali od pol hlavy na znak "otroctva".
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
