zákon. Podľa platnej legislatívny členovia vlády nesmú byť po 30 dňoch od svojho vymenovania do štátnej funkcie členmi riadiacich orgánov súkromných firiem. Vlastnícke podiely v nich si však môžu zachovať.
Podiely v súkromných firmách majú podľa obchodného registra minister financií Ján Počiatek, minister dopravy Ľubomír Vážny, minister vnútra Robert Kaliňák, minister pôdohospodárstva Peter Jureňa a minister životného prostredia Jaroslav Izák.
Konflikt záujmov popierajú
Ján Počiatek, ktorý je bývalým riaditeľom slovenskej pobočky nórskej spoločnosti Telenor, má naďalej podiel napríklad vo firme FoRest. Tá podniká v oblasti gastronómie a vlastní štyri reštaurácie v Bratislave. Spoločníkom Počiatka vo FoRest je Kaliňák. Ten však už od roku 2002 nie je v riadiacich orgánoch firmy.
"Mám všetko absolútne vyriešené," tvrdí dnes minister Počiatek. V internetovej verzii obchodného registra stále figuruje v riadiacich orgánoch niektorých firiem. Vysvetľuje to tak, že zmeny ešte neboli zapísané. Sám vraj už podal parlamentnému výboru pre nezlučiteľnosť funkcií kópie podaní na súdy, ktorými sa vzdal členstva v rozhodovacích orgánoch. Podiely vo firmách si minister financií zachoval. Tvrdí, že žiadny konflikt záujmov nemá. Na otázku, či vie vylúčiť, že tieto spoločnosti v budúcnosti nedostanú žiadne štátne zákazky, priamo neodpovedal.
"Všetko mám vyriešené," povedal minister Jureňa, ktorý v "niektorých prípadoch" zostáva majiteľom akcií v súkromných firmách. Minister z HZDS podľa obchodného registra stále figuruje v šiestich spoločnostiach, v minulosti bol v orgánoch 20 firiem a niektoré z nich podnikali v poľnohospodárstve. Jureňa trvá na tom, že žiaden konflikt záujmov v súvislosti s jeho vládnou funkciou a firmami, ktorých akcie má, nenastane.
"Pôjdem odtiaľ von," rozmýšľa minister dopravy
Minister dopravy Ľubomír Vážny je podielnikom vo firme Stavoinvesta. V predstavenstve už nie je štyri roky. Spoločnosť podniká v oblasti stavebného inžinierstva. V prípade pridelenia štátnych zákaziek by to mohlo vyvolať podozrenie z konfliktu záujmov. Vážny "nebude vytvárať nátlak ani žiadne úsilie", aby Stavoinvesta dostala od štátu zákazky, "ale v prípade, že ich títo moji spoločníci zabezpečia, nemôžem tomu brániť". Ani v prípade, že by spoločnosť štátne zákazky dostala, v tom minister problém nevidí. Myslí si však, že k tomu nedôjde. "Ja rozmýšľam, že pôjdem odtiaľ von," dodal po chvíli.
Podnikal aj minister kultúry Marek Maďarič. Ako živnostník sa zaoberal mediálnym poradenstvom a bol aj asistentom poslanca. Živnosť zrušil k 31. júlu. "Mal som nejakých partnerov zo súkromnej sféry, kde som pre nich robil napríklad koncepčné materiály týkajúce sa komunikácie," povedal. Maďarič tvrdí, že nemá podiel v žiadnej firme.
Minister životného prostredia Jaroslav Izák podľa registra pôsobí ako konateľ stavebnej firmy IBS. Povedal, že sa k 2. augustu vzdal konateľstva a už predal aj svoj podiel. "Bola to veľmi mladá firma, my sme tam fakticky len začali zamestnávať," vysvetlil. Izák bol v minulosti celkom v štyroch firmách, v niektorých aj ako primátor Handlovej.
V predstavenstve spoločnosti Garáže Žilina bol minister výstavby zo SNS Marián Janušek. Tvrdí však, že o členstvo prišiel ihneď, ako sa vzdal funkcie viceprimátora Žiliny.
Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek v minulosti figuroval v orgánoch piatich firiem. Pred nástupom do funkcie ministra už v žiadnej z nich podľa obchodného registra nebol.
Miroslav KERN
Ministri môžu podozreniam zabrániť aj sami
Ako by ministri mohli vylúčiť podozrenie, že pomáhajú firmám, v ktorých im zákon povoľuje vlastniť podiely? "Riziko zneužitia vplyvu alebo lepšej informovanosti sa nedá úplne odstrániť," hovorí Peter Kunder z Aliancie-fair play. Ministri by podľa neho mali dbať o to, aby bolo prípadné vstupovanie takých firiem do obchodných vzťahov so štátom alebo samosprávami úplne transparentné. Za vhodný postup považuje Kunder napríklad to, že by minister sám sledoval aktivity spoločnosti, v ktorej má podiel. Ak by sa uchádzala o verejnú zákazku, sám by vopred informoval napríklad médiá, aby mohla byť súťaž od začiatku pod verejnou kontrolou. Ďalšou možnosťou je dobrovoľné odovzdanie svojich podielov "verejnému správcovi akcií". Tým by mohla byť kontrolovateľná verejnoprávna inštitúcia, mieni Kunder.
V niektorých krajinách Európskej únie existuje tzv. register záujmov, v ktorom verejní činitelia oznamujú, kde všade majú majetok, alebo k akým firmám majú vzťahy.
(knm)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.