Verše "Z Ameriky 1851" a Reštaurácia
V r. 1786 vydal Pezinčan M. Semjan v Prešporku "Krátičké vypsání knížat a králů uherských". Venoval ho šľachtickým paniam v Prešoe, ktoré vynikajú láskou k biblickej reči jeho spisu. Okoliu Prešporka (Bratislavy) pripadalo v 18. storočí za hodné pozornosti, že sa česká literatúra tešila obľube v rodinách zemanov Šariša. Rozmanitý ráz českej literatúry, a to aj náučnej, sprístupňoval košický kníhkupec Galen pred a po roku 1583. Medzi východoslovensky veršujúcimi zemanmi ťažko nájsť takého, čo by nejakým slovom či tvarom neprezradil oboznámenosť s "českou" tvorbou.
Plynulosť východnej slovenčiny u veršovca - zemana, ktorý číta aj české knihy a v príbuznosti materčiny so svetom Slovanom vidí len etnografikum, výhodu (nie politikum), nás neudivuje. Ale že si aj zemani - velitelia Košutových honvédov uľavovali v emigrácii clivosť za domovom veršovaním v reči východoslovenského ľudu, to sa nevedelo, to nás udivuje.
V zbierke nebohého preláta G. Žebráckeho je takým prekvapením rukopis "Z ameriky, New York 1851". Má 40 veršov, každý so 7 riadkami. Poslal ho z USA Gáborovi pánovi Hrušova Šamu Zolnay, veliteľ honvédov v bojoch 1848/49. Po porážke košutovcov Rusmi Š. Zolnay "z prešovskeho mesta duškom vyvandroval" a víťazovi odkázal "že by me caloval". Priateľom verí, "že kus na mne pametace, hoc lem v pece mace". Opisuje svoj neradostný osud ubehlíka "v jykymś kraju... dze s nim ďabli obijaju..., dze tam lita..., či žije: Ta ked pres verchy, doliny, pres lesy a pustaciny... v śnihu, blace, križom - kražem a vše dalej pridzem a vidzim veľke krajiny a mesta bohate, kuric śe dluhe kominy a zamky zakľate. Naunoc śe z jarku napijem a s herbetom śe prikryjem a zaśpivam svate. A s palicu v ruce zmyvam selzy a topanky na nohoch. Raz śe ozyvam eśči pres palanky: Adjeu!
Honvédsky kapitán Zolnay sarkazmom - iróniou kryl sklamanie: čakal ohľad Západu na boj Uhra za demokraciu. Účinok irónie dosahoval skôr známymi riekadlami Šariša, ako pravidlami verša. Šifkapitán v Hamburgu vzal "pasažirika pres penézi" na odrobek: Keďže nie je "fararem, ani režnikem, ani doktorem", spraví ho "nad budarmi inšpektorem abo sroch hordarem". Pomery a ducha "spodiny" v podpalubí opísal Zolnay: I jak bočkory rakane i druha hadzina, škorpioni a patkane, škareda zdechlina i šarkane paskudnici, virkolaci, prepaśnici, laxa (hnačka) a perdzina.
Ťažkou robotou v podpalubí, uhrádzal "šifkartu" nejeden náš vysťahovalec do zámoria...
Zo zbierky bardejovského preláta máme i ďalšie prekvapenie: V r. 1867 sa cisár Rakúska vyrovnal s Maďarmi. Košutovsky maďarské Uhorsko víťazilo korunováciou cisára na svojho kráľa. V tom duchu došlo 2. mája 1867 k "reštaurácii" samosprávy Šariša. Kandidát na župana, gróf Erdödy - "Pán na Makoviczi" sa vtieral kvôli hlasom do dôvery voličov tlačenou agitkou, veršami v šarištine a biblickej češtine. Sú v nej citáty z Písma aj úvodná výzva "K narodu": V ten čas v jednej myšli vešelo zvoláme: Bůh žehnej krajinu, nás, čo v ňej býváme!
Ak sa predstaviteľ nových kompetencií krajiny r. 1867 v boji o hlasy voličov popularizoval veršami v reči východoslovenskej rodiny a školy (bibličtiny), je jasné, že obľuba východoslovenskej tvorby so sympatiami k "staroslovenčine" v stolici trvala, dávala nádej na úspech voľby.
Zvrat verejného smerovania v Uhorsku rokom 1867 vyjadril dodatok k Čorbovej kronike inou rukou: Učte sa maďarsky a megte to w peči, že kdiž se Slowani s Magyarami spogi, geden duch nesnadno gegich wlast rozdwogi. Ale básnik východoslovenskej a biblickej reči demokratickejšieho pôvodu a zamýšľania, Ján Cuker v Uhorsku jedného národa "odrodilstva hrůzu převiděl". Z negácie tvorby kraja bratmi za Tatrami vyvodil bezvýchodnosť a rezignoval: prestal písať. Aj A. Pavlovič sa nevedel zmieriť s tým, že "brat brata nemiluje jak Buh prikazuje", že "zaviślivci ľudze, braca na zapadze" nevedia prekonať negáciu jeho slovenčiny (predpokladu odolnosti proti maďarizácii). Pavlovič nerezignoval: ostal kraju verný, len od bezvýhľadnej borby a tvorby v slovenčine matky u bratov prešiel na tvorbu v nimi velebenom úzuse krajanov - Rusínov.
Autor: O. R. HALAGA, DrSc. h. c.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
