rámec programového vyhlásenia pomerne zreteľný náhľad nielen na smery hlavného úderu, ale aj štýl, ktorým bude vláda konať a jednať.
Fico demonštruje takú razanciu a rozhodnosť, akoby chcel partnerov a najmä voličov po prvé upozorniť, že kto je v štáte pánom, a po druhé presvedčiť, že napriek povesti, ktorá im predchádza, majú v hlavách jasno. To platí s istou rezervou pre teóriu, že veľkými gestami sa zakrývajú bezradnosť a rozpaky. Oslepujúci je kontrast najmä u ministra hospodárstva, ktorý v utorok vyzeral v televíznej diskusii s Miklošom ako totálny outsider, a v stredu po boku s Ficom s obrovským sebavedomím hromžil na "nenásytnosť energetických monopolov", ktorým adresoval dramatickú vyhrážku, že "čas na vyjednávanie sa kráti". A šokoval informáciou, že SR je pripravená odkúpiť späť od Enelu podiel v SE.
Namiesto prešľapovania a určitej váhavosti, ktoré sa pri kompetencii tejto nominácie očakávali, sa zrazu prijímajú bleskové rozhodnutia s ďalekosiahlymi dopadmi. Zo všetkých vystúpení trčí zámer otočiť hospodársku politiku o 180 stupňov, respektíve to ešte nevieme navodiť zdanie, že vláda taký zámer a reálnu predstavu má. Vnucuje sa prirovnanie k slonom v porceláne. Je naskutku čudné, že minister financií, ktorý má trému prečo asi?? vystúpiť k programovému vyhláseniu v rozprave, a úzkostlivo sa vyhýba každému mediálnemu stretnutiu, ohlási po týždni, že dáva hlavu na klát, ak nebude euro v roku 2009, a vzápätí presadí "viazanie", čiže krátenie, 10 percent výdavkov vlády. V normálnej politike to funguje tak, že ťažké rozhodnutia pripravujú politici dlho a bránia ich v odbornej i verejnej debate. Naozaj tak je to všade. V Maďarsku, kde krachuje rozpočet a hrozí, že im Brusel zablokuje eurofondy, ak nepredložia tzv. konvergenčný program, prepočítavali tzv. úsporný balíček mesiac a pol. Mikloš rátal rovnú daň pol roka, mesiac bol spor, či 20 alebo 19 či ešte menej percent. Tu nastúpi garnitúra, ktorá má problém so základnou komunikáciou i orientáciou, miestami pripomína kŕdeľ autistov, a vzápätí ohlási kroky, aké pripravujú skúsené garnitúry mesiace.
Špeciálne proti viazaniu výdavkov všetkých rezortov o 10 percent sa dá namietať iba toľko, že vláde nejde o úspory, ale zmenu prerozdeľovania. Šetrenie je v poriadku a ak by "projekt" vyšiel, potvrdí sa len známy fakt, že v správe štátu sú obrovské tukové vankúše, s ktorými druhá Dzurindova vláda nielenže pohodlne žila, ale ich ešte aj nafukovala. Personálne a výkonnostné audity, ktoré nechal vyrobiť Mikloš, objavili iba v administratíve rezervy v priemere zhruba 30 percent. Exminister financií a ešte Daniel Lipšic boli jediní, ktorí odporučené zoštíhlenia realizovali. Ostatné rezorty kládli tuhý odpor a nepustili ani chlp. Teraz si Počiatek myslí, že systémom "anglický trávnik" vykráti napr. rozpočet obrany o 900, dopravy o 800, školstva o 700 miliónov, a tak ďalej. Dokopy 4 miliardy na "priority" Smeru. Tu je vidieť veľkú naivitu: Ministri krútia nosmi, ošívajú sa, ale zatiaľ akoby súhlasili. Idú "hľadať rezervy". Hahaha. O mesiac bude mať Počiatek na stole tisíc argumentov, prečo nie je nikde možné vziať ani halier, ba ešte tu a tam treba pridať. Bol by ôsmy div sveta, keby títo vracali peniaze, na ktoré sa už trasú všetci sponzori, klienti a lobisti.
Iste, politicky majú úspory Ficovu podporu zatiaľ. Je možné si predstaviť, že z jednej strany mantinel eura (deficit 3 percentá HDP), a z druhej posadnutosť plniť sľuby, vyvolá medzi premiérom a ministrami ozajstný konflikt. Necháme si ukázať. Bola by fakt paródia, keby presne táto národnosocialistická vláda demonštrovala, ako štát vyhadzuje miliardy do luftu. To by bolo skvelé predstavenie ešte i vtedy, ak sa prostriedky vzápätí prejedia. Autor týchto riadkov už roky hovorí, že bez obmedzenia tých funkcií, ktoré dnes štát má, je možné cez noc usporiť polovicu áno, 50 percent - a život pôjde ďalej. Presne tak, ako predviedol Rybníček v STV, je možné vystrihať celý štátny a verejný sektor. Chce to len zásadových a odvážnych politikov, alebo úplných bláznov. Nedá sa vyvrátiť podozrenie, že jedno z týchto dvoch kritérií Fico splňuje...
Ostatné rozhodnutia nemajú už žiadny pozitívny rozmer. Slovník, ktorým sa vyhrážajú Fico s Jahnátkom energetickým monopolom, že zavedú cenovú reguláciu, nebolo počuť na Slovensku od polovice 80-tych rokov, keď nastúpil Gorbačov... Čo sa týka zvyšovania dávok ministerky Tomanovej, na tie nebudú stačiť nijaké úspory, keďže nejde o jednorazové prilepšenia, ale založenie nárokov na roky dopredu. Rýchle rozhodnutia, ktoré produkujú premiér a jeho ministri, nie sú kryté nielen peniazmi, ale predovšetkým základným rozumom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
