listy sú podlhovasté až kopijovité, dolné s listovou stopkou a horné sú sediace až objímavé, kopijovité až lopatkovité, celistvookrajové, končisté. Sú na obidvoch stranách mäkko krátko chlpaté. Závinky kvetov sú bez listeňov, sú husté, priame a za plodu predĺžené. Kvety sústopkaté, ovisnuté. Kalich je vajcovitý, chlpatý, koruna je tmavohnedočervená. Rúrka koruny je valcovitá, jej cípy sú kratšie. Tyčinky sú prirastené ke korune. Má vrchný semenník. Plodmi sú tvrdky, hore vtlačené, s obrubou a hrubo háčikovito ostníkaté.
Dva iné naše druhy, psí jazyk nemecký a uhorský majú plody na vrchole nevtlačené a bez zreteľnej obruby a kališné ušty kopijovité.
Psí jazyk rastie na výslnnych pasienkoch, na sutinách aj ruderálne. Vyžaduje suché, výživné, zásadité až slabo kyslé, humózne, kamenité i piesočnaté pôdy.
Ako liečivá rastlina sa zbiera kvitnúca vňať a niekedy aj koreň. Obsahuje triesloviny, silicu, sliz a v koreni alkaloidy, cholín, horčiny, alantoín a triesloviny. Z alkaloidov je významný cynogloseín a konsolidín, z horčín cynoglosidín. Konsolidín má výrazne tlmivý účinok. Droga sa užívala proti kašľu, hnačkám a pľúcnym chorobám. Čerstvá vňať zaháňa hmyz, myši a krysy. Niekedy sa ešte užíva pri liečbe črevných, žalúdočných a žlčníkových ochorení. Je to zastaraná droga, ktorá sa u nás už oficiálne neužíva. Psí jazyk je tiež medonosná rastlina.
Vlastimil MIKOLÁŠ
Autor: Psí jazyk lekársky
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
