na služobku, aby spoznal systém odborného školstva v iných krajinách. Szakkay prešiel Nemecko, Belgicko, Francúzsko, Anglicko a Holandsko. Cestou mu už bolo jasné, že čas, keď sa pre výrobu stačilo len vyučiť, pominul. Sám preto v roku 1871 predložil návrh na založenie vyššieho priemyselného učilišťa. Malo byť súkromné a malo patriť jemu.

9. októbra 1872 mohol otvoriť trojročné vyššie strojnícke učilište s 19 žiakmi. Žiaci spoznali rôzne fabriky a iné školy, pretože novozaložená škola ešte vtedy nemala vlastnú budovu. Dostala ju až po svojom zoštátnení (1876), Szakkaya zároveň menovali za riaditeľa školy. Dobré výsledky učiteľov tejto školy, ktorá sídlila v provizórnom objekte na tom istom mieste ako terajšia, prispeli k tomu, že 8. novembra 1878 si na jej návštevu našiel pol hodiny času rakúsko-uhorský cisár František Jozef.

Súčasnú budovu pre školu začali stavať už v máji 1885 a o neuveriteľný polrok sa už nový školský rok začal v nej. To sa teraz nestáva a ani to, aby si škola pristavila novú, ešte jednu budovu. Priemyselná škola ju má a je hneď za známou rohovou budovou školy, cez cestu a oproti Východoslovenskému múzeu. Od prestavby škola vyzerá tak ako dnes. Počas 1. svetovej vojny ju zabralo vojsko, lebo tu bolo veliteľstvo, nemocnica, autodielne i výrobňa zbraní. Ako reakcia na vojnu sa tu od roku 1916 zhotovovali aj ľudské protézy končatín. Potom tu už bola škola nonstop. Po druhej svetovej vojne dokonca aj s dopravným, hutníckym a elektrotechnickým odborom. Tie sa ale postupne odčleňovali a premieňali na samostatné priemyslovky.

Strojnícka priemyslovka, ako jedna z mála škôl na východnom Slovensku, má aj svoje vlastné školské múzeum.

Milan KOLCUN

Autor: Strojnícka priemyslovka

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.